Sk 11, 1-18, Jn 10, 1-10
Ježiš dáva do kontrastu postavu dobrého pastiera s postavami nájomníkov, zbojníkov a cudzincov, ktorým nezáleží na ovciach.
Ktorí pastieri pred nim takí boli? Nemôžu to byť patriarchovia ani proroci. V kontexte príbehu by to mohol byť odkaz na farizejov, alebo na vodcov synagóg. Tieto postavy sú teda opísané ako „zlodeji" oviec, ktoré patria len Bohu. Zlodej – nájomník kradne tých, ktorí patria Bohu! Aj dnes takýto postoj ohrozuje každú komunitu.
Zlodej je pre stádo je ten, kto nepočúva Boha – nehľadá jeho vôľu a nepozná Boží plán. Hľadá svoj osoh!
Naopak, dobrý pastier je charakterizovaný svojím putom so svojimi ovcami, ktorých mená pozná (Iz.43,1), je spätý s ich osudom. Ježiš stavia do kontrastu zlodejovu túžbu po vlastníctve s takmer otcovským putom, ktoré pastier udržiava. Jeho postoj je znakom spolupatričnosti. Pozná svoje ovce, ktoré poznajú jeho hlas.
Dobrý pastier je predstavený ako božská postava, ktorá tradične a biblicky chráni svoje stádo pred falošnými pastiermi, zhromažďuje rozptýlené ovce a vedie ich buď do ovčinca, alebo na čerstvé pastviny.
Ježiš dodáva: Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Tu už ide o univerzalizmus spásy!
Ježiš miluje všetkých, celý svet. Zaň kladie život. Preto hovorí: Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.
Turzovka, 27.4.2026
Úvahu nad dnešnými čítaniami nájdete aj na: