Ez 47, 1-9. 12, Jn 5, 1-3. 5-16
Pán špirituál nám v seminári povedal: Niekedy Boh pripustí nejakú našu chybu aj na celý život, aby sme ostali pokorní.
Neznamená to však, že nemáme bojovať s našimi neresťami.
A možno nás všeličo kvári roky. Nemusím trpieť práve telesnou chorobou ako chorý v evanjeliu. Isto by sa našla v mojom živote nejaká neresť, náklonnosť, strach či slabé miesto, pre ktoré sa mi nedarí plne nasledovať Ježiša.
Ak by sa ma Ježiš v tejto chvíli spýtal, či chcem ozdravieť, čo by som mu povedal? Zvykol som si „na seba“ – svoje neresti, že by som o ich zbavenie neprosil? Hľadal by som výhovorky, prečo som s tým doteraz nič neurobil? Alebo by som priznal svoju slabosť a očakával Pánovu pomoc?
Chorý priznal, že sám sa do rybníka nedostane. Práve tam, kde naše ľudské sily už nestačia, potrebujeme Boha a jeho zázrak. Dovolím mu konať?
Najlepšie je ísť s ním od začiatku do všetkého, lebo „On sám nás bude stále sprevádzať“ (Ž 48, 15). Tak môžeme plní sily a radosti svedčiť o Kristovi a jeho zázrakoch.
Pane Ježišu, Ty poznáš ľudskú slabosť. Ako ľudia sme biedni a slabí. Pomôž nám uvedomiť si Božiu všemohúcnosť, že len ty jediný zmôžeš všetko. Otvor naše srdcia pre prijímanie tvojho Ducha a jeho darov. Daj nám poznanie, že v našej slabosti sa môže prejaviť tvoja sila.
Úvahu nad dnešným Božím slovom nájdete i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/736-utorok-po-4-postnej-nedeli