1 Kr 8, 22-23. 27-30, Mk 7, 1-13

Položili ste si otázku, prečo sa mnohí umelci, herci, speváci, niektorí športovci... dostávajú do životnej krízy?

Našiel som „obeť“ a opýtal som sa na to. Odpoveď: Lebo majú prázdne srdce. Vyzerá to ako fráza, ale len zdanlivo. Bolo mi vysvetlené, že žijú v nejakej „bubline“. A vo veľkom protirečení.

Žijú v bubline:

V úplne inom svete, nie normálnom živote. Nemajú normálne vzťahy. Ľudia ich neberú pre nich samých, ale majú radi tu predstavu o nich. Často sú vzťahy založené na sláve, peniazoch.

Žijú v protirečení:

Chcú mať svoj život súkromie a zároveň byť známi a slávni. Sláva im pritom niekedy prekáža a skrývajú sa, majú bodyguardov, ktorí ich chránia pred svetov. Musia sa stále dávať do pozície, ktorú o nich vytvorili média. Je to len vonkajšok, nie sú sami sebou. Asi to je to „prázdne srdce“.

Prídu do štádia, že ich to nenapĺňa.

Každému sa môže stať, že upriamime svoju pozornosť hlavne na vonkajšok a takmer vôbec nás nezaujíma vnútorný postoj. Ak má niekto prázdne srdce, s veľkým dôrazom dbá o vonkajšiu krásu tela (vonkajšok, pózu).

Uvažujme o tom z pohľadu dnešného evanjelium: K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.

Vidíme postoje časti vtedajšej populácie, ktorá žije podľa nejakej tradície a pozerá na vonkajšok. Ježiš musel skonštatovať: Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

Vo vzťahu k Bohu majú „prázdne srdce“. Sú iba pri slovách a vonkajších postojoch, nejakých zvykoch. Ježiš preto konštatuje: No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘

Čo poviete? Môže sa aj kresťan dostať do pozície takejto skupiny ľudí? Veľmi ľahko. Pán to povedal jednoducho: Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“

Starovekí pustovníci kládli veľký dôraz na meditovanie alebo, ako to oni nazývali, prežúvanie Božieho slova v modlitbe. Bola to snaha čo najdlhšie udržať v sebe počuté Božie slovo, aby pochopili jeho hlbší zmysel. Vďaka tejto praxi im zdanlivo banálne slová Biblie odkrývali hĺbku životnej múdrosti.

Premeditovaná pravda tak ostávala v ich vnútri a očisťovala srdce. Farizeji a zákonníci mali Božie slovo len v ústach. „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“ Slovo Boha nie je iba na to, aby sme ho čítali, o ňom rozprávali, ale aby sa stalo zmyslom nášho života.

A preto je potrebné uvažovať, aby sme sa aj my nedostali do životnej krízy.

Turzovka, 6.2.2024

Pozrite tiež:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/596-utorok-5-tyzdna

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1172-utorok-5-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2029-utorok-5-tyzdna-19

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2881-utorok-5-tyzdna-21

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3798-utorok-5-tyzdna-23