Rim 5, 12. 15b. 17-19. 20b-21, Lk 12, 35-38

Neviem ako to bolo v minulosti, ale dnešný človek nemá rád čakanie.

Asi je netrpezlivejšie. Keď napríklad naši starí otcovia išli za pracou do Ameriky, na list čakali týždne. Teraz môžeme sledovať priebeh cesty a môžeme sa dokonca aj vidieť.

Ako je to s očakávaním Pána?

Po 1:

Očakávame ho? Asi ho dávame skôr „do neba“ a neponáhľame sa k nemu.

Po 2.

Ak na neho myslíme tak s obavami, lebo neviem kto z nás môže počuť, keby prišiel do nášho života: Blahoslavení sluhovia...

To bol pohľad na nás, akí sme, ako čakáme.

Pozrime sa aj na toho, koho máme čakať na Ježiša.

Zaujímavé, či bedlime, alebo nie, či ho čakáme, alebo nie on sa stále k nám správa ako keby sme ho čakali s otvorenou náručou. Povedzte, že nie. Pri Poslednej večery sa prepásal a slúžil apoštolom. Robí to aj nám?

Denne máme od neho všetky dary! To čo voláme dary prírody, tela, schopnosti... Okrem toho nám slúži svojim slovom – aj tým dnešným.

Cítime sa blahoslavení? Ak nie, tak preto, že nie sme za to všetko čo dostávame vďační.

Turzovka, 24.10.2023

Pozrite tiež: 

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/536-utorok-29-tyzdna-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2741-utorok-29-tyzdna-20