Dt 6, 4-13, Mt 17, 14-20

Kolega zo spišskej diecézy ma upozornil na čudné názory, publikované v učebnici občianskej výchovy pre 7. ročník základných škôl.

Táto učebnica sa zaoberá témami, ako sú „rozvoj osobnosti človeka v spoločnosti", „človek a svet" a „kultúrno-sociálne aspekty dospievania". Spomínané divné názory sa nachádzajú na 38. strane, kde sa v rámci kapitoly zaoberajúcej sa porovnávaním náboženského a nenáboženského svetonázoru človeka nachádzajú tieto vety:

"Viera človeka sa od presvedčenia odlišuje tým, že nezávisí ani od poznania, ani od praktickej skúsenosti človeka. Preto sa niekedy hovorí, že viera je slepá. Veriť možno v hocičo, pretože viera nevyžaduje dôkazy. Tým, že nenáboženský svetonázor vyzdvihuje poznanie, má racionálny charakter (latinské slovo ratio znamená rozum). Náboženský svetonázor svojou orientáciou na vieru má skôr citový charakter."

Dnes sme v evanjeliu počuli ako Ježiš uzdravil chorého chlapca. Apoštoli mu nemohli pomôcť pre svoju malú vieru. Podľa spomínanej učebnice má viera „citový charakter“. Dá sa povedať, že apoštoli mali citový vzťah k Ježišovi aj Bohu. Ináč by nenasledovali Pána Ježiša. Ak mali malú vieru, tak preto, lebo im chýbalo poznanie a skúsenosť. To nadobudli po čase, keď ich Pán Ježiš poslal hlásať a uzdravovať. Nemôžeme povedať, že viera má „citový charakter“!

Ak chceme v živote niečo vierou dosiahnuť, nestačí nám cit spomínaný v tej učebnici, ale poznanie Ježiša Krista, skúsenosti, že nám pomáha a môže pomôcť. Potom budeme mať racionálny základ pre náš život.

Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3095-sobota-18-tyzdna-21