Ez 34,11-12.15-17, 1 Kor 15,20-26.28, Mt 25,31-46
Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.
Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých...
Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: "Poďte, požehnaní môjho Otca,
zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta..."
Nevideli Kráľa
Všetci, ktorí stoja zhromaždení pred Synom človeka, na rozhodujúce kritérium, podľa ktorého ich Kráľ súdi a rozdeľuje napravo a naľavo, odpovedajú rovnako: „Pane, a kedy sme ťa videli...?“ Všetci teda svorne tvrdia, že Pána nevideli. A predsa, tých sprava Kráľ chváli za to, že mu dali jesť, piť, obliecť..., zatiaľ čo tých zľava kára za to, že mu neposlúžili. V čom je teda rozdiel?
„Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili“ (Jn 20,29). Tí, čo stoja sprava síce Pána nevideli, ale uverili, že práve hladní, smädní, pocestní, nahí, chorí či väznení sú tými peňazomencami, u ktorých môžu zúročiť „talenty“ Božej lásky tak, že s spolu piatimi prijatými talentami budú môcť Pánovi s radosťou odovzdať ďalších päť (viď evanjelium minulej nedele – Mt 25,14-30).
Tí, čo stoja zľava tiež Pána nevideli. A ani by ho nemohli vidieť, lebo si ho predstavovali ako „tvrdého človeka, ktorý žne, kde nesial, a zbiera, kde nerozsýpal“ (porov. Mt 25,24). Ich oči celý čas so strachom striehli na takéhoto „týpka“, a preto úplne prehliadli všetkých hladných, smädných, pocestných, nahých, chorých a väznených, v ktorých on sám márne čakal na aspoň jeden jediný „talent“ obyčajnej ľudskej pozornosti či nehy.
Tí, čo stoja sprava, síce Pána nevideli, ale tým, že neustále hľadeli na tých najmenších, vycvičili si zrak, takže teraz sú schopní hľadieť na jeho slávu.
Tí, čo stoja zľava, tiež Pána nevideli, ale tým, že neustále vyzerali hrozného, prísneho, veľkého a mocného kontrolóra, ich zrak otupel, takže nezbadali tých najmenších. Preto teraz nemôžu vidieť jeho velebu.
Pozrite tiež:
Pre deti: