Ex 34,4b-6.8-9, 2 Kor 13,11-13, Jn 3,16-18
Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné stretnutie sme začali v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Teda v mene Najsvätejšej Trojice. Prežehnaním v mene Najsvätejšej trojice začíname každý deň, každú našu činnosť i naše dnešné stretnutie, aby bolo na oslavu trojjediného Boha.
Uvedenie do čítaní:
1. čítanie: Ex 34,4b-6.8-9
Keď sa človek pokúša vymyslieť, aký je Boh, vymyslí modlu. Boh je nad ľudským chápaním. V čítaní zo Starého zákona teraz budeme počuť, ako sa Mojžiš domáhal, aby mu Boh zjavil svoju podstatu. A ako Boh odpovedá? Zjavuje mu svoju lásku a svoje milosrdenstvo.
2. čítanie: 2 Kor 13,11-13
V prvom čítaní sme počuli čo hovorí Boh. V druhom čítaní počujeme, čo učí cirkev o Bohu ústami svätého Pavla.
3. Evanjelium: Jn 3,16-18
Tiež v evanjeliu sa nám Boh predstavuje - a zase vo svojej láske: nechce človeka súdiť, zahubiť, ale zachrániť.
TAJOMSTVO, Z KTORÉHO ŽIJEME
Cesta Boha k človeku:
V Čadci na pešej zóne stali dve dámy a pri nich banner s nápisom: Chcete niečo vysvetliť z Biblie? Usmievali sa, aj snažili prihovoriť, ale nik sa nezastavoval. Keby sme si tu urobili dotazník: „O čom si prajete, aby sa kázalo, čo vás zaujíma, čo by ste si potrebovali vysvetliť?“, odpoveď o Najsvätejšej Trojici, by sa tam asi neobjavila. Možno by sa objavilo to, čo sa nás dotýka, s čím máme problémy ako je hľadanie zmyslu života, problematika svedomia, manželstva, deti. Možno by bola odpoveď: Mne je to jedno. Zdá sa, že o kázňach sa nehovorí.
Otázku musím navodiť ja: Aký môže mať význam pre náš každodenný život, že je jeden Boh v troch osobách? Ako by sa nás to netýkalo, či Boh je v samote, alebo v spoločenstve.
Je pritom veľmi dôležité, že Boh je milujúci Otec, že sa nám chce dať poznať v Synovi, že chce s nami ísť životom so svojim Duchom. Boh je Bohom spoločenstva - lásky a láska sa dáva. Toto je cesta Boha k človeku. V Kristovi a Duchu svätom sa nám prejavuje Boh.
Cesta človeka k Bohu:
Týka sa nás to i v opačnom smere. Aká môže byť cesta človeka k Bohu? Kresťan je ten, kto s Ježišom v sile Ducha ide svojim životom k Otcovi.
Povieme si: „Dobre, znie to takto pekne, nič proti tomu. Ale nič konkrétneho si pod tým neviem predstaviť.“ - Lenže o Bohu sa konkrétne hovoriť vôbec nedá. Akonáhle začneme nejako konkrétne vypovedať o Bohu, už vyrábame modlu. Naše výrazy na popísanie Boha jednoducho nestačia. Božie konanie je nepochopiteľné. Je nad náš pochop. Boh je a vždy bude pre človeka tým najväčším tajomstvom.
Boh je poznateľný.
Ak hovoríme o nepochopiteľnosti Boha, ako to, že Písmo hovorí, že Boh je poznateľný, že Boha môže každý poznať, a preto nevera nemá výhovorky?
Rozoznávajme:
Nedá sa síce poznať, aký Boh je, ale je možné poznať, že Boh je. Veď máme pred sebou svet, jeho dielo.
Bola mienka, že svet vznikol sám od sebe. Ale to nikto rozumný už dnes neberie vážne. To si tak mohli myslieť v minulých storočiach, keď ešte netušili, aký je svet zložitý.
Dnes vieme, koľko tisíc ľudí muselo veľmi pracovať a vymýšľať, aby zostrojili umelú družicu. Keby niekto povedal, že taká družice vznikne sama, náhodou, považovali by sme ho za vtipkára alebo blázna.
Je teda možné pochopiť, že všade, kam sa podívame, sú stopy inteligencie Stvoriteľa, autora prírodných zákonov. Je teda možné poznať, že Boh je.
Prečo teda ľudia napriek tomu neveria?
Pretože si nedokážu predstaviť, aký Boh je.
O týchto ťažkostiach vo viere si bol vedomý už Mojžiš, preto sme počuli v prvom čítaní, ako sa domáha, aby sa Boh ukázal medzi ľuďmi, aby sa dal vidieť: Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa a vravel: „Pane, ak som našiel v tvojich očiach milosť, prosím, poď s nami. Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.“
Nechceli veriť v Boha, ktorého nevidia, stále ho chceli zhmotňovať. I dnes je mnoho ľudí, ktorí keď počujú o Bohu, mávnu rukou a povedia: „Ale, kto vie, ako to všetko je, nik ho nevidel.“
Aj apoštoli sa u Pánu Ježiša domáhali, aby im ukázal Otca, o ktorom stále hovorí. Chceli, aby im miesto hovorenia ukázal svojho Otca, že im to stačí. Ale Ježiš im odpovedal: „Kto vidí mne, vidí Otca. Kto počúva mňa, počúva Otca.“
Máme evanjelium, kde ústami Pána Ježiša hovorí Boží hlas. Je to pomoc, ale zas to žiada vieru!
Máme i ďalšiu pomoc: Ducha svätého. Cítime jeho dobré vnuknutia, prežívame chvíľky radosti. Ale zas ho nevidíme, zas si ho nedokážeme predstaviť. I Duch Svätý je tajomstvo, vyžaduje vieru.
Tajomstvo Božej Trojice
A tak musíme povedať: Trojjediný Boh je vo svojom Otcovstve, v Synovi i vo svojom Duchu poznateľný, ale zostáva tajomstvom, aký je.
Slovo „tajomstvo“ niektorí vedci nemali radi, dávali mu podobný význam ako „nerozum, nezmysel“, dráždilo ich to.
Vedci v minulosti si predstavovali, že neznámeho a tajomného, bude okolo človeka stále menej, keďže rastie veda a poznanie. Že nie sú nerozlúštiteľné tajomstva. Dnes vieme, že sme tajomstvom obklopení všade okolo seba. Áno je to tak. Hmota je tajomstvo. Energia je tajomstvo. Život je tajomstvo. A je Tajomstvo všetkých tajomstiev, dávame mu starobylé meno: Boh.
Vidíme okolo seba dielo Boha Stvoriteľa, počujeme v evanjeliu hlas Syna Božieho, cítime vanutie inspiráciu Ducha svätého v dobrých vnuknutiach, ale Boha nevidíme.
Neznamená to, že Boha nemáme poznávať, že nemáme s ním nadväzovať kontakt. Páči sa mi jeden kreslený vtip: Na zastávke sa stretnú dvaja kamaráti. Jeden má na tričku nápis: Chcem s tebou rozprávať o Bohu. Druhý sa ho pýta: To máš čo za tričko. On: Dávam si ho, keď nemám náladu na rozprávanie. Vtedy mám od všetkých pokoj. Nechcú sa rozprávať o viere.
Celý život žijeme v ňom, v jeho láske a milosti, ale prostredníctvom viery.
Máme však sľúbené: Keď vo viere, nádeji a láske vytrváme, spočinieme v jeho náručí.
Poďme teda upevniť svoju vieru spoločným vyznaním.
Turzovka, 31.5.2026
Pozrite tiež: