Mal 3,19-20a, 2 Sol 3,7-12 , Lk 21,5-19
Zaujímavé sú početné výstrahy Ježiša, ktoré vo forme napomenutí adresuje Apoštolom.
Z tohto hľadiska sa oplatí prečítať Evanjelium. Tieto výstrahy sú znakom veľkej starostlivosti Majstra z Nazaretu o dobro svojich učeníkov. Keďže Ježiš dokonale pozná rôzne nebezpečenstvá, ktoré číhajú na ceste vývoja náboženského života, jasne pred nimi vystríha. Jedna z týchto výstrah vyzýva k ovládaniu umenia rozlíšenia medzi pravdivými a falošnými učiteľmi náboženstva, a čo za tým nasleduje, vidieť rozdiel medzi autentickou a falošnou nábožnosťou.
Nebezpečenstvo vstupu na falošnú cestu náboženského života je značne dôležitejšie, ako by sa zdalo, a v rôznej miere ohrozovalo kresťanov apoštolských čias, ako i nášho storočia. Po roku 150, zvlášť na území Malej Ázie, nadobudlo dokonca dramatickú formu. Vtedy sa objavilo mnoho falošných prorokov, ktorí strhli za sebou zástupy veriacich, pričom ich pripravovali priamo na mylné očakávanie rýchleho konca sveta. Ich poslucháči opúšťali domy, polia, pracovné dielne a niekedy vo veľkých skupinách odchádzali do púšte, pričom očakávali druhé zjavenie sa Krista. A keď sa predpovede falošných prorokov neuskutočnili, vracali sa sklamaní, roztrpčení, a často úplne znechutení náboženským životom, pričom tak kresťanstvo, ako i sami sa vystavovali posmechu svojho prostredia. Bolo potrebné veľké úsilie Učiteľského úradu vtedajšej Cirkvi, aby toto hnutie, ktoré viedlo ľudí na bludné cesty, ovládla a priviedla na istú evanjeliovú cestu.
Čím sa ľudia riadia, keď počúvajú falošných prorokov, ktorí sa odvolávajú na súkromné zjavenia, mimoriadne zážitky a rôzne znamenia, ktorým dávajú náboženský charakter? V základoch spočíva mylné presvedčenie, že s náboženstvom máme dočinenia tam, kde sa dejú mimoriadne veci. Preto sa mnohí zháňajú za „zázrakmi“ a „zjaveniami“ – a nie za pravdou. Je znamenitou vecou, že je oveľa ľahšie zhromaždiť zvedavé zástupy, žiadne senzácie, pri skrytom klamstve v pestrom opakovaní, ako pri čistej pravde. Preto z tohto dôvodu Boh nerád používa mimoriadne znamenia. Možno to pozorovať v správaní Ježiša, ktorý sa znepokojuje, keď vidí, že ľudia putujú za Ním nie pre pravdu, ktorú hlása, ale pre zázraky, ktoré robí.
Opravdivé náboženstvo sa zakladá na objavní stôp činnosti Boha vo svete, ktorý On stvoril. O Jeho múdrosti a moci hovorí tajomstvo kozmu, atómu, živej bunky, práce srdca, lásky, ktorá spája ľudí. To sú udivujúce diela Božie, ktoré zostávajú na dosah našej ruky. Kniha prírody tvorí šlabikár náboženského života a treba venovať celý život, aby sme sa ju naučili čítať i spievať hymnus zvelebovania Boha, ktorý je v nej obsiahnutý. Ten, kto ovláda toto umenie, nebude behať za pseudozjaveniami a pseudozázrakmi. Každý kvet, kvapka rosy, ktorá žiari na slnku, každá snehová vločka, bude mu hovoriť o prítomnosti a múdrosti Boha.
Kristus vystríha pred falošnými prorokmi, ktorí spravidla podceňujú dočasnosť a nevedia spojiť nebo so zemou, ľudské veci s vecami božskými. Autentická nábožnosť ide vždy tou najťažšou cestou harmónie dočasnosti s večnosťou. Každé prílišné zdôrazňovanie jednej alebo druhej strany vedie na zlé cesty náboženského života.
V dlhých dejinách Cirkvi vždy sa objavovali falošní učitelia a zvádzali mnohých. Výstraha Ježiša: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli“ je aktuálne i v našich časoch.
Si pripravený?
Všetci poznáme príslovie, ktoré hovorí, že zvedavosť je najkratšou cestou do pekla. Je v tom čosi pravdy. Zvedavosť totiž presúva ťažisko človeka z toho, čo je podstatné, dôležité, zásadné na to, čo vzbudzuje senzácie, čo je hádankou, a často sa týka okrajových, nie dôležitých vecí.
Koľko ľudí sa pozastavuje a sužuje, či tí, ktorí nikdy nepočuli Evanjelium, budú spasení. Predsa to je záležitosť Boha, ktorých chce zachrániť všetkých, a treba túto otázku ponechať Jemu. My sa máme zaoberať tým, čo je pre nás dôležité, o našu vlastnú spásu. Zvedavosť nás môže priviesť k bolesti hlavy o spásu iných, a zahaliť to, čo je podstatné pre našu spásu.
Koľko kníh už bolo napísaných, koľko ľudí bolo zaangažovaných do diskusií, či nenarodené dieťa, zavraždené vlastnou matkou, bude spasené. Zjavenie o tom mlčí. A správne. Boh povedal, že nie je dovolené zabíjať, ale rodiť, krstiť a vychovávať. Ak Ho ľudia nepočúvajú, sami sa stavajú do trápnej situácie. Vieme, že človek, ktorý zavrhuje krst, nemôže byť spasený. Či jestvuje akási iná bránka pre spásu nepokrstených detí, to nevieme. Táto neistota pre rodičov, ktorí zabíjajú svoje dieťa, je časťou trestu. Boh nám to nezjavil, lebo cieľom Božieho Zjavenia nie je uspokojovanie našej zvedavosti, ale poučiť nás o tom, čo je podstatné.
Takou zaujímavou otázkou je aj tá, ktorú položili Kristovi Apoštolovia. Otázka na dátum konca sveta a znaky, ktoré ho budú sprevádzať. Ježiš odpovedal, že koniec sveta bude. On sa zjaví s mocou a slávou. Ale kedy to bude, to pre nás nie je dôležité. Kresťan musí žiť tak, aby v každom momente bol pripravený na stretnutie s Bohom a na súd.
Nepýtajme sa teda, kedy? Pýtajme sa sami seba, či sme pripravení na súd teraz, v tomto momente... Kto z nás tu zhromaždených je pripravený na smrť? O chvíľu nás Kristus pozve na stretnutie. Ten, kto bude pripravený, pristúpi. Ak sme pripravení prijať sväté prijímanie, vtedy sme pripravení na smrť i na súd.
EDWARD STANIEK
Pozrite tiež: