Job 7,1-4.6-7, 1 Kor 9,16-19.22-23, Mk 1,29-39
Jób hovoril: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi? A jeho dni ako dni nádenníka? Prahne po chládku ako otrok, ako nádenník čaká na výplatu. Mojím údelom sú mesiace plné sklamania a noci plné strastí mojím podielom. Viď Job 7, 1-4. 6-7
Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Viď Mk 1,29-39
Čo sa Jóbovi ani nesnívalo...
Autor Knihy Jób hľadá odpoveď na otázky: Prečo trpí človek, ktorý sa nedopustil ničoho zlého? Aký zmysel má jeho trápenie? Jóbove vyznania pred Pánom i jeho reakcie na komentáre troch priateľov, ktorí ho prišli navštíviť v jeho utrpení, síce vnášajú do tohto tajomstva nejeden lúč svetla, avšak akékoľvek definitívne riešenie otázky, ktorá od vekov trápi tie najmúdrejšie ľudské hlavy, je stále v nedohľadne...
V Jóbovom príbehu sa nakoniec všetko skončilo dobre. Jób sa osvedčil v skúške utrpenia a neprevinil sa proti Pánovi. „Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok... a Jób zomrel starý a sýty svojich dní“ (Job 42,12.17). Avšak tisíce, ba milióny bezmenných Jóbov na celom svete, ktorých životný príbeh sa nekončí „happyendom“, stále dávajú za pravdu otázkam, ktoré Jób vyslovil vtedy, keď mu bolo najhoršie: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi? A jeho dni ako dni nádenníka? Prahne po chládku ako otrok... Jeho údelom sú mesiace plné sklamania a noci plné strastí jeho podielom...“
Tieto Jóbove slová dobre vystihujú i situáciu, do ktorej (podľa Markovho evanjelia) vstúpil Ježiš, keď vyšiel z kafarnaumskej synagógy a vošiel do Šimonovho a Ondrejovho domu (viď Mk 1,29-39).
Šimonova testiná ležiaca v horúčke je iba prvou kvapkou dlhej rieky biedy a utrpení, ktorá Ježiša „zaplavila“, keď k Ježišovi po západe slnka celé mesto prinášalo svojich chorých a posadnutých zlými duchmi.
Ako Ježiš reaguje na tento príval ľudského utrpenia? Aká odpoveď na Jóbove nezodpovedané otázky sa dá vyčítať z jeho postoja? Šimonovu testinú na Ježišov zásah opustila horúčka a ona vstala a obsluhovala svojich hostí. Mnohých ktorých trápili rozličné neduhy, Ježiš v ten večer uzdravil.
Nesmelá, ale nástojčivá výčitka („Všetci ťa hľadajú.“), ktorou učeníci prerušili Ježišovu modlitbu, nám ale dáva vytušiť, že Ježiš v ten deň v Kafarnaume neuzdravil všetky neduhy a nevyriešil všetky ľudské problémy...
Jóbove otázky i naďalej hlodajú nejedno utrápené ľudské srdce... Predsa to však nie je beznádej, čo má v tejto situácii v posledné slovo.
Evanjelista Marek uvádza uzdravenie Petrovej svokry malým detailom: Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a zdvihol. Práve toto je odpoveď, o ktorej sa Jóbovi ani nesnívalo! Toto je odpoveď, ktorú dáva Kristus ubolenému človeku, ktorý prahne po úľave. Berie ho za ruku... a už nikdy ho nepustí! Bez ohľadu na to, či ho uzdraví alebo neuzdraví, zostáva navždy s ním! Nepustí ho ani pred bránou smrti, ale prekračuje ju spolu s ním!
Pozrite tiež: