1 Sam 3,3b-10.19, 1 Kor 6,13c-15a.17-20, Jn 1,35-42
V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva...
Na druhú nedeľu v období cez rok si v kostole na pol ucha (a možno unudene) vypočujeme starý známy úryvok, ktorý by sme dokázali zhrnúť pár slovami hoci aj o polnoci. Naozaj ale stačí iba počúvať? Zdá sa totiž, že evanjelista tu nepracuje iba so slovom a zvukom, ale aj s obrazom. Ako šikovný kameraman zručne narába so zoomom a „zaostruje“ pozornosť svojich poslucháčov – divákov najskôr na oči Jána Krstiteľa, keď tento vidí Ježiša. Vzápätí sleduje Ježišove oči, ako vidia Jánových učeníkov. Krátko nato nám približuje oči Jánových učeníkov, ktorí uvideli, kde Ježiš býva, a nakoniec sa opäť vracia k Ježišovi a jeho pohľadu na Šimona. Čo má táto zvláštna hra pohľadov znamenať? Asi nebude čisto náhodná, keď jej evanjelista venuje tak veľkú pozornosť. Ani „zvuková stopa“, ktorú k týmto pohľadom priraďuje, nezodpovedá bežným klišé, na aké sme zvyknutí.
Keď Ján vidí Ježiša, vyslovuje poznanie, ku ktorému evidentne nestačia schopnosti fyzického zraku. Jeho pohľad je pohľadom viery. Len preto, že verí, môže v tom, ktorého vidí, poznať Božieho Baránka.
Keď Ježiš vidí, ako za ním kráčajú dvaja z Jánových učeníkov, nereaguje zdvorilostnou frázou, ale nečakanou (až drsnou) otázkou: „Čo hľadáte?" Jeho oči vidia až na dno ľudského srdca a vie, že človek väčšinou hľadá niečo, miesto toho, aby hľadal niekoho. Preto dáva týmto dvom príležitosť, aby i oni sami siahli do svojho vnútra a vytiahli odtiaľ pravdu o sebe.
Je vidieť, že Jánovi učeníci u svojho učiteľa prešli dobrou školou. Už nehľadajú niečo, čo by ich „napĺňalo“. To my sme zvyknutí hodnotiť veci (prácu, povinnosti, oddych, vzťahy...), podľa toho, či nás „napĺňajú“ alebo „nenapĺňajú“. Ján im ukázal, že majú hľadať Niekoho. Preto na Ježišovu otázku odpovedajú otázkou plnou pokory: „Učiteľ, kde bývaš?“ Vyznávajú, že odvtedy, ako bol človek vyhnaný z raja, túla sa ako bezdomovec a nemôže nájsť cestu do Otcovho domu. Vnímajú, že ak je tento naozaj Božím Baránkom, ukáže im cestu, a tam, kde býva on, nájdu konečne svoj domov. A našli ho. Aj oni totiž očami viery uvideli, že tam, kde býva Ježiš, je Otcov dom a teda aj ich domov.
Ježišov pohľad, okrem toho, že preniká až na dno ľudského srdca, vidí i to, čím človek síce ešte nie je, ale k čomu je povolaný. Preto, keď vidí Šimona môže mu povedať: „Ty si Peter (Skala).“ Bežný pohľad vidí iba vystatovačného chlápka s roztrasenými kolenami. Ježišov pohľad vidí Skalu, ktorá bude dávať istotu aj svojim bratom (viď Lk 22,32).
Kto dovolí, aby na ňom spočinul Kristov pohľad, kto neuhne zrakom, keď sa jeho a Ježišov pohľad stretnú, nájde pravdu o sebe, nájde svoj domov a nájde cestu k nemu.
Pozri tiež: