Nm 21, 4c-9, Flp 2, 6-11, Jn 3, 13-17
Mal som veľmi intenzívnu diskusiu o myšlienke sv. Pavla, ktorá zaznela v pondelok pri sv. omši: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“. (Kol 1,24)
Diskutérke nešlo do hlavy, načo musel sv. Pavol „dopĺňať Kristovo utrpenie“, keď Kristus tak veľmi trpel, že viac sa ani nedalo. A dodala prečo sa stále zdôrazňuje potreba nášho utrpenia.
Vieme, že Kristus trpel dostatočne, aby sme boli spasení. Aj dnes je v čítaní: Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
My sa pridávame, ako mystické telo Kristovo – Cirkev, k jeho utrpeniu. Možno povedať, že Kristus trpí v Cirkvi, v ľuďoch – tak ako v Pavlovi.
A to, že sa príliš zdôrazňuje utrpenie, môže byť pravda. Máme kríže, kostoly zasvätené krížu a na zmŕtvychvstanie sa nejako zabúda. Bolo by čudné, keby náš Nebeský otec chcel, aby sme trpeli.
Čo dnešný sviatok? Je to viac-menej o Kristovom víťazstve a našej spáse.
A nezabúdajme, že Ježišov kríž vedie k zmŕtvychvstaniu, umožňuje ho.
Pozrite tiež nasledujúce karty:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/380-povysenie-sv-kriza
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/869-povysenie-kriza
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1421-povysenie-svaeteho-kriza