Mich 7, 14-15. 18-20, Mt 12, 46-50 

Včera sme boli s projektantom kvôli úpravám pozrieť kaplnku na Hlinenom u Blažkov.

Lúky, ktoré boli vždy kosené tam, ako aj inde, úplne zarastajú krikmi a bude z nich onedlho les. Kde sú časy, keď bola bitka o pasienky a vykášali sa i priekopy.

Za proroka Micheáš to bolo tiež samozrejmosťou. Počuli sme: Pane, pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré osamelé býva na horských stráňach, uprostred záhrad; nech spasú Bášan a Galaád ako v dňoch pradávnych.

Čo vyjadruje? Starozákonný ľud, ktorý sa v prvom rade živil chovom oviec osamelé býva na horských stráňach - skrytý pred lúpežníkmi. Jeho túžbou je, aby si mohol rozšíriť pastviny na Bášan a Galaád. Bášan bola úrodná krajina východne od Genezaretského jazera od horného toku Jordána a Galaád Zajordánska krajina bohatá na balzamové rastliny, ktorým sa pripisovala liečivá sila. V rozšírení pastvisk videl požehnanie od Boha a plnenie prísľubu, ktorý dal Jakubovi a Abrahámovi.

Samozrejme, starozákonný ľud videl Božie požehnanie vo veľkosti krajiny a v jej blahobyte. Pán Ježiš tieto prísľuby a požehnanie vníma duchovne. Dokonca umožňuje nám byť jeho najbližšou rodinou.

Dnes sme počuli: Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“

Je to úžasné – bez zveličovania! Len si uvedomme kto je Ježiš, kto sme my. Ako sa zvyknú chváliť niekým slávnym v rodine! Záleží len od nás, ako rodinnú blízkosť s Ježišom vnímame a či sa o ňu snažíme. Zapamätajme si každopádne podmienku príslušnosti k Ježišovej rodine. Je v nej každý, kto plní vôľu môjho Otca

Turzovka, 19.7.2016