Narodila sa v Assisi roku 1193.

Svojho rodáka Františka nasledovala na ceste chudoby. Stala sa matkou a zakladateľkou rehole klarisiek. Viedla prísny život, ale bohatý na skutky lásky a nábožnosti. Zomrela roku 1253. 

Z listu svätej panny Kláry svätej Anežke Českej

Nepochybne šťastný je ten, kto dostáva možnosť zúčastniť sa na posvätnej hostine a celým srdcom sa primknúť k tomu, ktorého krásu bez prestania obdivujú všetky blahoslavené nebeské zástupy. Veď jeho náklonnosť dojíma, uvažovanie o ňom posilňuje, jeho dobrota nasycuje, jeho lahodnosť napĺňa, spomienka na neho je ako príjemné brieždenie, na jeho vôňu ožijú mŕtvi a videnie jeho slávy bude oblažovať všetkých obyvateľov nebeského Jeruzalema. Tento Jeruzalem je odblesk večnej slávy, „odblesk večného svetla a zrkadlo bez škvrny“; preto sa denne dívaj do tohto zrkadla, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a stále v ňom skúmaj svoju tvár, aby si sa celá znútra i navonok obliekla do pestrého rúcha, prikrášlila sa kvetmi a oblekmi všetkých čností, ako sa patrí na dcéru a celkom čistú nevestu najvyššieho Kráľa. V tomto zrkadle sa skveje blahoslavená chudoba, svätá poníženosť a nevýslovná láska, ako to môžeš s Božou milosťou vidieť po celom zrkadle.

Pozorne sleduj začiatok tohto zrkadla, totiž chudobu uloženého v jasliach a zavinutého do plienok. Obdivuhodná poníženosť, úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba i zeme leží v jasliach. Uprostred zrkadla si všimni poníženosť alebo aspoň blahoslavenú chudobu, nespočitateľné námahy a bolesti, ktoré znášal pre vykúpenie ľudského pokolenia. A na konci toho istého zrkadla pozoruj nevýslovnú lásku, pre ktorú sa rozhodol trpieť na dreve kríža a zomrieť na ňom tou najpotupnejšou smrťou. Preto samo zrkadlo, pribité na dreve kríža, pripomínalo okoloidúcim, čo by im nemalo uniknúť: „Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja.“ On volá a kvíli a my mu odpovedzme jednohlasne a jednomyseľne: „Moja duša na to stále myslí a chradne vo mne.“ Tu sa teda čoraz viac rozpaľuj žiarom lásky, kráľovná nebeského kráľa.

Keď okrem toho hľadíš na jeho neopísateľný pôvab, bohatstvo a večnú úctu a zavzdycháš od nesmiernej túžby a lásky srdca, zvolaj: „Tiahni ma a pobežíme za tebou, za vôňou tvojich olejov“, nebeský ženích. Budem bežať a nezastanem, kým ma nevovedieš do vínnej komôrky, dokiaľ nebude tvoja ľavica pod mojou hlavou a tvoja pravica ma nebude šťastne objímať a nepobozkáš ma najslastnejším bozkom svojich úst. Keď budeš o tom uvažovať, spomeň si na svoju úbohú matku a vedz, že som si milú spomienku na teba nezmazateľne vpísala do tabúľ svojho srdca a že si mi zo všetkých najdrahšia. 

Modlime sa

Dobrotivý Bože, ty si vložil do srdca svätej Kláry veľkú lásku k evanjeliovej chudobe; na jej príhovor nám pomáhaj nasledovať Ježiša Krista v duchu chudoby, aby sme si zaslúžili naveky žiť s tebou v nebeskom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.