Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62, Jn 8, 1-11 

Na vojne bola zásada: Rozkaz, ktorý môže byť zle pochopený, bude zle pochopený.

Rovnako využíva dieťa zadné dvierka. Keď sa z niečoho môže vyšmyknúť, tak to urobí – nepočúvne. Zdá sa, že často tak berieme a chápeme aj Božie slovo. Vyberáme to, čo sa nám hodí.

V ostatnom čase je často až zneužívaný príbeh z dnešného evanjelia. Mnohí totiž nežijú v manželskom zväzku a chcú pristupovať k svätému prijímaniu. Často argumentujú slovami dnešného evanjelia - A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Prečo potom odsudzuje kňaz a nedá rozhrešenie. Čo teda s tým?

Kňaz nerozhrešuje vo svojom mene. Modlitbu odpustenia zakončuje slovami: A ja ťa rozhrešujem v mene Otca i Syna i Ducha svätého. Kňaz teda musí povedať to čo Pán Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem. Ale ani on, ani kajúcnik si nemôže vybrať iba prvú časť vety, to čo nám vyhovuje. Pán Ježiš ešte dodal: Choď a už nehreš! Pri spovedi musí byť splnená požiadavka: Už nehreš. Je jasné, že sa nám to dosť ťažko darí, ale musí tam byť snaha zanechať hriech.

Pri spovedi je najdôležitejšia ľútosť a v ľútosti predsavzatie: Už to nebudem robiť. Ak žijem v hriešnom vzťahu, vyspovedám sa, ale v ňom pokračujem. Chýba tam to predsavzatie. Zvyknem to vysvetliť takto: Predstavte si, žeby váš priateľ urobil niečo mrzké a uprosil by vás, aby ste mu odpustili. Horko ťažko by ste mu odpustili. On by však potom povedal: Ale zajtra to urobím znova! Ako by ste brali takúto „ľútosť“? Nepáčilo by sa nám, keby sa k nám tak správal priateľ, prečo sa takto staviame k Bohu?

Odznelo nám evanjelium, ktoré v niektorých rukopisoch chýba. Zbožní odpisovači ho jednoducho vynechali, lebo sa báli zneužitia.

Nezneužívajme ho povrchným, či nedôsledným čítaním. Nech nám je na povzbudenie Ježišovo milosrdenstvo a nech nám práve ono pomáha k úprimnej ľútosti a rozhodnému predsavzatiu.

Turzovka, 3.4.2017