Sk 3, 1-10, Lk 24, 13-35 

Podelená bolesť – polovičná bolesť.

Podelená radosť – dvojnásobná radosť.

Máte s tým skúsenosti? Súhlasíte s týmto sloganom?

Myslím, že sa dá s tým súhlasiť. Samozrejme, podmienkou je, aby ten s kým sa delíme bol „spriaznenou dušou!

Poďme k bolesti:

Keď sa stane nejaké nešťastie v rodine, alebo úmrtie, tak sa o tom rozpráva, preberajú sa detaily. Často zaznieva aj to známe, "keby“. Keby som toto, keby sa urobilo toto... nemuselo k tomu dôjsť a podobne. Podľa psychológov je "vyhovorenie sa" potrebné pre zdravý duševný život.

Poďme k radosti:

Keď prežívame ohromnú radosť, nedá nám to, aby sme sa s ňou nepodelili. Tešíme sa spoločne. 

Poďme k termínu „spriaznená duša“:

Ak si chceme uľaviť v bolesti a rozprávame to hocikomu, môže sa stať, že z toho je iba trpkosť. Lebo môže sa stať, že naša bolesť nie je prijímaná, vybadáme, že sa dokonca z toho ešte niekto teší.

Pri zdieľaní radosti – ak je to s niekým nám nie spriazneným, môže dôjsť dokonca k závisti. Vtedy sa odovzdávaná radosť  nezdvojnásobí, ale skôr zhasne.

Emauzskí učeníci  sa  cestou zhovárali o všetkom, čo sa prihodilo. A bolo to pre nich veľmi bolestné! Veď sa sťažujú: A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. A čo je väčšia bolesť ako strata nádeje! Svoju bolesť zdieľali navzájom a dokonca i s cudzincom. Ale potom i radosť! Veď  ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Radosť sa nezdvojnásobila ale jedenásťznásobila.

Ako je to s našou bolesťou a radosťou. Tešte sa, ak sa máte s kým podeliť. Že nemáte? To ani nehovorte. Žeby tu medzi nami, ktorí sa stretávame na „lámaní chleba“, nenašiel nikto, ani cudzinec, ako v Emauzach? Nie je potom chyba v nás, že sa tu nepoznáme a nezbližujeme?

Niekto môže povedať: Ja sa vyžalujem Ježišovi. To vyzerá pekne. Ale nie je to iba zbožná fráza na zakrytie našej sebeckej uzavretosti? Ježiš chce, aby sme ho milovali cez druhých; čo ste urobili jednému z týchto..., mne ste urobili. Aj on nás miluje cez  druhých. Posiela nám hoc aj „cudzinca“. Len sa neuzatvárajme. A tiež nezabúdajme na: Chceš byť šťastný, rob šťastným toho druhého. A to sa dá povedať i takto: Buď s iným v bolesti, v radosti a budeš potešený. A čo vymýšľam! Sv. Pavol to povedal jednoduchšie: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi (Rim 12,15)! 

Turzovka, 19.4.2017