1 Jn 2, 12-17, Lk 2, 36-40

Každý človek žijúci vo svete je hľadajúcim stvorením. Najviac hľadá radosť. V našich srdciach máme zakódovanú túžbu po nekonečnej radosti.

Už pred 2000 rokmi vedeli ľudia, že tú radosť môžu ľudia nájsť v Boha, a tušili, že teraz prišla tá najvhodnejšia chvíľa, aby ho „videli“  čo najlepšie.

V týchto dňoch sme vďaka evanjeliu svedkami toho, ako k Ježišovi prichádzajú ľudia, ktorí zastupujú rôzne stavy, rôzne skupiny ľudí. Najprv pastieri, potom mudrci z východu, Simeon, Anna. Život týchto ľudí bol rozdielny. Pastieri sa zväčša venovali práci, mudrci štúdiu a diplomacii, a o Anne sme počuli, že vo dne v noci bola v chráme a slúžila Bohu modlitbami a pôstom. Ich život bol rozdielny, ale spoločné je na nich to, že všetci boli na ceste ku Kristovi a nakoniec ho i našli.

 Pápež (už emeritný – poznámka editora), Benedikt XVI. ešte ako kardinál, v knihe Soľ zeme odpovedá na otázku, Koľko je ciest k Bohu, takto: „Toľko, koľko je ľudí. Pretože aj vnútri tej istej viery je cesta každého človeka celkom osobná. Máme Kristovo slovo: Ja som cesta. V tomto zmysle je len jedna cesta a každý, kto putuje k Bohu, je nejakým spôsobom aj na ceste ku Kristovi. Avšak to neznamená, že by všetky cesty podľa vedomia a vôle boli totožné, práve naopak, jedna cesta je taká veľká, že sa stáva osobnou cestou každého človeka.“(s. 29)

Pokúsim sa to bližšie rozviesť na príklade cesty, ktorá vedie k Bohu. Kto netúži po Bohu a žije, akoby Boh nebol, je mimo tejto cesty. Kto hľadá Boha, snaží sa ho nasledovať, ide po tejto ceste. Ale i tí, ktorí idú po ceste, nejdú rovnako. Niekto ide rýchlejšie, niekto pomalšie; niekto ide priamo, niekto kľučkuje. Záleží od toho, ako Boha milujú a nakoľko sa mu oddávajú. Niekto ide po pravej strane, niekto po ľavej, niekto ide stredom. Lebo svoj život prežívame rozdielne: niekto v manželstve, niekto v kňazstve, iní v rehoľnom živote, ďalší v laickom apoštoláte a podobne.

Ako hovorí kardinál Ratzinger, aj vnútri tej istej viery je cesta každého človeka osobná. Ideme však spoločne. Ak sme na ceste k Bohu, už máme Boha v srdci. A ľudia s Bohom v srdci musia tvoriť jednotu, lebo Boh riadi ich život. Boh v srdci jedného človeka, nemôže byť proti sebe v srdci druhého človeka.

Dvaja ľudia na ceste ku Kristovi, sa môžu na chvíľu zraziť, sem tam to i zaiskrí, ale v konečnom dôsledku musia vytvárať jednotu.

Bratia a sestry.  Tak, ako pastieri, mudrci, Simeon a Anna, i my máme  v  každom životnom povolaní a situácií, svojím osobným spôsobom nasledovať Krista a tým byť v jednote s celou Cirkvou. Amen.

Ján Zsóka, Brezno, 30- decembra- 2009