Zišli sme sa tu dnes na slávnosti, ktorá je v tomto prostredí nezvyklá: Na krste deti, ktoré už idú „po svojich“.

V našej farnosti aj v okolí je málo detí (ak vôbec sú), ktoré by neboli pokrstené skoro po narodení.

Mám radosť, že ste sa postarali o pokrstenie týchto deti a pripravili ich na túto sviatosť. Ďakujem krstným rodičom, že ste s podujali na túto úlohu. Práve pri takýchto krstoch, keď rodičia zanedbali túto dôležitú povinnosť pred Bohom, vidno veľkú zodpovednosť krstných rodičov. Buďte vy pre ne vzorom a príkladom. K čomu ich máte povzbudzovať? K životu podľa Krista.

Žiť ako kresťan znamená učiť sa žiť, ako žil Kristus, učiť sa mať rád ako on, rozdávať okolo seba lásku, ako to on robil. Znamená to pochopiť, že zápas o lepší, ľudskejší svet sa nevybojuje len zvýšenou výrobou, ale že je to zápas o lásku medzi ľuďmi.

Tieto deti by mali okolo seba budovať kráľovstvo pokoja tým, že budú dbať, aby niekto okolo nich neumieral preto, že mu nikto neprejavil kus lásky, ktorý potreboval k životu.

Ak máme pochopiť význam krstu, musíme si najprv uvedomiť, že je to sviatosť. Čo sú to sviatosti?

Možno povedať, že sviatosti sú jednou z ciest medzi Bohom a človekom. Je to účasť na Božom živote, dialóg medzi človekom a Bohom. Vo sviatostiach Kristus vychádza v ústrety človekovi a človek prichádza k nemu. Pri každom takom stretnutí je nám dávaná príležitosť k najúčinnejšiemu stretnutiu s ním a jeho prostredníctvom s celou Najsvätejšou Trojicou.

V katechizme sa dočítame, že sviatosti sú účinné znaky milosti ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám udeľuje Boží život. Viditeľné obrady, ktorými sa sviatosti slávia, naznačujú a spôsobujú milosti, ktoré sú vlastné každej sviatosti. Tieto obrady sa teda skladajú z vonkajších symbolických úkonov a z vnútornej milosti, ktorú naznačujú a udeľujú. (Napr. v krste voda je tým znakom, ktorý nielen symbolizuje očistenie, ale skutočne aj spôsobuje vďaka Božiemu pôsobeniu aj očistenie od hriechu). Tento spôsob udeľovania milosti je veľmi vhodný pre človeka patriaceho do materiálneho (t. j. hmotného) sveta svojím telom a do sféry (t. j. oblasti) nehmotnej svojím duchom (dušou). Sviatosť ide v ústrety nášmu spôsobu poznávania, chápania, cítenia atď.

V krátkosti môžeme jednoducho a výstižne zhrnúť: Sviatosť je zmyslami vnímateľné znamenie (znak) neviditeľnej milosti.

Čo však znamená slovo milosť?

Je to prejav Božej lásky k človeku. Nepoužívame toto slovo len v zmysle náboženskom, poznáme ho aj v zmysle „žiadosti o milosť pre odsúdeného“.

Milosť je to, čo človek dostáva bez toho, žeby si to niečím dopredu zaslúžil – dostáva dar z lásky.

Čo pôsobí krst?

Boh je v prvom rade darca života. Rodičia cez zákony prírody iba odovzdávajú štafetu život. Ako keď niečo zasadíte. Nedávate tomu život, iba umožňujete predmetnej rastline žiť. Boh je teda Otcom každého človeka. Osobitne prijíma človeka za svojho syna, či dcéru, pri sviatosti krstu.

V katechizme ste sa dočítali aj o tom, že krst zmýva dedičný hriech. Čo sa tým myslí?

Nejde tu o žiadny osobný hriech dieťaťa. Podľa biblického obrazu o prvotnom hriechu človeka sa tým chce povedať, že človek sa rodí do hriešneho ľudstva. Že máme v sebe sklon, pokušenie konať zlé veci (zlo). Že s tým pokušením bude musieť tuho bojovať. A krstné obmytie je práve znamením, že Kristus nad zlým pokušením, ba i nad smrťou zvíťazil, a my, keď sa ho držíme, zvíťazíme nad pokušením a smrťou s ním.

Neznamená to, že pokrstený nikdy nezhreší. Znamená to, že pokiaľ bude s Kristom, bude mu on pomáhať bojovať proti pokušeniu k zlému.

Keďže krstíme staršie deti, odpúšťajú sa im všetky – aj osobné hriechy. Symbolizuje to odovzdanie bieleho rúcha.

Krstom sa životné trampoty stanú akoby pôrodnými bolesťami života nového, života večného v náručí Božom.

K tomu dostáva pokrstené dieťa posväcujúcu milosť (priateľstvo s Bohom):

• ktorá ho pomocou božských čností (teologálnych) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho;
• ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého;
• ktorá mu pomocou morálnych čností (prirodzených, ľudských) umožňuje rásť v dobrom.

Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej cirkvi, bude žiť v Kristovi.

Taktiež sa stáva novým stvorením, prijíma Božie synovstvo. Okrem toho získava nezrušiteľné znamenie – krst je neopakovateľná sviatosť, a trvalé začlenenie do Cirkvi.

Vidíme, aký veľký je dar krstu a preto sme vďačný za náš krst a tešíme sa z krstu týchto deti.

Turzovka, 25.6.2016