Jer 17, 5-10, Lk 16, 19-31
Možno ste videli film Evanjelium podľa Matúša.
Je to taliansko-francúzsky čiernobiely film z roku 1964 od talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho, ktorý je pokladaný za jeden z najlepších svetových filmov s biblickou novozákonnou tematikou.
Ježiš v jeho filme je mladý, netrpezlivý revolucionár, ktorý venuje všetky svoje sily naplneniu svojho poslania.
Keďže Pasolini inklinoval k marxizmu, nemôžme mu zazlievať, že Ježiša stvárnil ako revolucionára. A môžeme s nim aj súhlasiť. Ježiš priniesol revolúciu, aj keď inú ako marxisti.
Možno si ani neuvedomujeme, aké revolučné bolo aj toto podobenstvo, ktoré sme si práve vypočuli.
Prečo?
Bohatstvo sa považovalo za Božie požehnanie. Ako odmena za spravodlivosť pred Bohom a dodržiavanie zmluvy s nim. Čítame v Starom zákone ako Boh odmenil Jóba, za jeho spravodlivosť.
Prikladám pár citátov (najmä pre čitateľov webe):
Pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. Dt 18,18
Dávid zomrel v krásnej starobe, obdarený vekom, bohatstvom a slávou. 1. Krn 29, 28
Tobiaš hovorí svojmu synovi: Neboj sa, syn môj, že sme schudobneli. Budeš mať veľké bohatstvo, ak sa budeš báť len Boha a chrániť sa akéhokoľvek hriechu a robiť dobre pred Pánom, svojím Bohom.“ Tob. 4,21
Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie. Pris 10, 22
Proroci už videli v bohatstve nebezpečenstvo, rovnako ako kniha žalmov, či „múdroslovné knihy“. Predsa prorok Zachariáš hovorí o mesiášskych časoch toto: Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve. Zach 14,14
Súčasníci Pána Ježiša videli v bohatstve Božie dobrodenie a chudobných považovali za Bohom opustených, lebo sa previnili proti zákonu. Aj keď neboli zjavné ich hriechy, podozrievali ich z tajných zločinov (viď Knihu Jób).
A Pán Ježiš naraz hovorí: Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. Boháč s objavuje v pekle – neslýchané!
Tak to bola revolúcia. Bohatí farizeji, zákonníci, popredný mužovia národa sa považovali za požehnaných od Boha a naraz toto! Oni mali byť v pekle?
A Lazár! Nejaký bezdomovec! Ten musel byť hriešny, keď ho tak Boh opustil! On má byť v lone Abraháma - veď to bola najväčšia pocta. A on si ju mal zaslúžiť?!
Nie sme aj my v myšlienkových sférach Starého zákona? Presnejšie, v myslení tých pohoršujúcich sa?
Ak sme na tom ekonomicky lepšie, môžeme ľahko povedať: Veď som si to nadobudol tvrdou prácou. V tom prípade sme horší ako starozákonný človek. Ten to považovali za Božie požehnanie. My? Bola to naša šikovnosť, naša práca! Prečo by sme s mali deliť! A sme v pozícii boháča z dnešného evanjelia! Zabúdame, že Boh nám dáva zdravie, šikovnosť...
Ak si myslíme, že sme chudobní, tak zas poukazujeme: Ten nechodí do kostola, okráda ľudí a ako dobre sa má!
Počuli sme: Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Revolúcia nášho myslenia by mala začať v tomto: Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.
K nám prichádza slovo Zmŕtvychvstalého.
Turzovka, 25.2.2016