Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28, Mt 21, 33-43. 45-46

Čo by sme nechceli vidieť u priateľov, svojich blízkych?

Určite je to zrada. Je to tvrdé slovo a ešte tvrdšia skúsenosť. Ale aj sklamanie bolí. 

Podobné nedostatky, až zločiny nám predstavilo dnešné Božie slovo.

V prvom čítaní to začalo tým, že Jozefa začali ho nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.  A nestáva sa to?

Čím to pokračuje? Jeho bratia ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú.

Evanjelium: jedného zbili, iného zabili, ukameňovali... Poďme zabime ho...  To bol popis mafiánskych praktik.

A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka – to je popis evanjelistu, čo sa dialo potom, ako Ježiš povedal toto podobenstvo.

Svet nie je čiernobiely. Vidíme tam „dobrozlé“ počiny. Nie je taký Júda? Možno aj Ruben. Tí sa snažili Jozefa zachrániť. Čo madiánski kupci? Tí obchodovali.

Len sa nenachádzajme medzi tými zradenými a sklamanými. Dúfam, že sa nenájdeme medzi Jozefovými bratmi. To by sme nechceli.

Počuli sme ako Jozefa začali nenávidieť a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. No, kto sa v tom nenájdeme.

Možno nemáme ani toľko odvahy ako Júda a Ruben. Tí sa aspoň o niečo dobrého snažili. Iste mohli aj viac. Máme takú odvahu zastať sa pravdy spravodlivosti. Napríklad v robote. Nie sme radi, že nás nevyhadzujú?

A nepozeráme na to s čím obchodujeme ako Madiánčania?

Poďme pozitívne. Poznáte nejakú dobrú vlastnosť ktorú nám Pán prenajal? 

Čo by ste chceli dať pre farnosť?

Japonský film: Mladý muž plný energie a života, razom dostane zákernú chorobu. Vidí, že má spočítané dní. Chce niečo urobiť. Na sídlisku neupravená plocha. Detské ihrisko. Zháňa potvrdenia, bojuje s byrokraciou, chodí za sponzormi. Koniec filmu: Spokojný starček sa hojdá vo svojom detskom ihrisku. Aj na chorobu zabudol.

 Tento príbeh vyzerá dosť Hollywoodský. Skúsme jednoduchší a reálnejší.  Volala mi Viktorka z bývalej farnosti a tým sa mi pripomenula. Je to výše 70 ročná pani. Trochu sa sťažovala, je smutná, lebo nemá svoje staré auto, s ktorým každý deň zvážala kamarátky na sv. omšu. O koľko viac by nás tu bolo, keby sme tu mali také Viktorky. 

Maličkosť čo robila? Možno, ale veľmi osožná. Myslím, že každému z nás dal Boh niečo, čo môžme dať v prospech farnosti.

Turzovka, 26.2.2016