Nm 21, 4-9, Jn 8, 21-30 

Niektoré sekty sú tvrdo a nekompromisné proti zobrazovaniu Boha.

Mohamedani dokonca i osôb. Výnimkou je iba Hagia Sofia, lebo chrám zobrali kresťanom a ponechali maľby. Preto majú iba rastlinnú a ornamentálnu výzdobu, doplnenú kaligrafickými citátmi z Koránu. Kopírujú tým Starý zákon. Mojžiš totiž prísne zakázal zobrazovaniu Boha a potom i veci v súvislosti s náboženstvom. To preto, lebo Izrael bol jednoduchý národ a mal sklony „zvecňovať“ si duchovné veci.

Vidíme to u malých deti a nevzdelaných ľuďoch, že nevedia abstrahovať a tým rozmýšľať v univerzálnych pojmoch. (Napríklad ak poviem slovo strom, nepredstavujeme si konkrétny strom. Dieťa si predstavuje strom, ktorý je mu blízki). Ak by sme sa rozmýšľali len v predstavách a nie v pojmoch, veľmi by nás to brzdilo pri uvažovaní.

Starý zákon sa predsa nevyhol niektorým zhmotneným symbolom. Napríklad to bola archa – symbol Božej prítomnosti a v nej: kamenné dosky – symbol Božích prikázaní, Áronova palica – symbol kňazskej moci, miska s mannou - symbol Božej starostlivosti o ľud. A samozrejme aj medený had – symbol záchrany pred uštipnutím hada a tým pred smrťou, ktorý sa stal symbolom záchrany pred uštipnutím hada – zlého ducha. Ten vraj potom z chrámu odstránili, aby sa mu neklaňali.

Tento had sa tak stal symbolom kríža, lebo na kríži sme boli zachránení pred následkom hriechu. Zároveň je aj symbolom, ktorý nás priťahuje k Ježišovi a umožňuje nám prísť k nemu. Ježiš to vyjadril to slovami: Keď budem vyzdvihnutý od zeme všetkých pritiahnem k sebe.

Dnes sme počuli obmenu: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“

V čom pomohlo ukrižovanie Pána Ježiša, aby sme ho poznali, že je Boh? To Ja Som, je obmenou slov, ktoré počul Mojžiš z horiaceho kríka, keď sa mu predstavil Boh a zjavil som je meno. Tam tiež zaznelo: Ja som, ktorý som. Ježiš sa týmito slovami stotožňuje s Nebeským otcom! Na kríži sa splnilo čo predpovedal 22. žalm a ktorý sa Pán Ježiš na kríži modlil: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? To sú slová, ktoré zachytil evanjelista. Všímajte si ako sa i ďalej vzťahujú na Ježiša, ktorému sa pod krížom rúhali: Ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ako ho má rád.“

Potom Ježiš zvolal: žíznim. V žalme čítame: Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu.

Keď si uvedomíme, že u Židov nepoznali trest ukrižovaním a predsa v žalme čítame: Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. A ešte k tomu aj toto: Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.

A navyše, kto by v takých ukrutných bolestiach mohol odpustiť?! Iba Boh. Otče odpusť im lebo nevedia čo robia!

Máme teda veľký symbol – kríž. Z neho nás Ježiš priťahuje a preto nečudo, že voláme: Ukrižovaný Ježiš, zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci.

Turzovka, 15.3.2016