Sk 5, 17-26, Jn 3, 16-21 Mali sme zvláštnu zimu. Neboli veľké mrazy, ale takmer stále zachmúrené a hmlisto.
Nečudo, že teraz počuť: Vyšlo slnko, hneď sa lepšie cítim. Človek je stvorený pre svetlo. Zrak je jeden zo zmyslov na základe ktorého sa najviac orientuje a cez zrak najviac vníma svet.
O zosnulých, tým, že ich dávame do zeme, sa domnievame, že sú v tme a preto sa za nich modlíme: Svetlo večné, nech im svieti.
Samozrejme, aj keď si to možno neuvedomujeme, a prosíme pre nich „to svetlo“, Pán Ježiš je pre nich svetlom. V knihe Zjavenia čítame: Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán Boh a budú kraľovať na veky vekov (22,5).
Sám Pán Ježiš sa vydáva za svetlo a vyhlásil: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Vnímame, ako sa Ježišovo zmŕtvychvstanie, stalo svetlom pre apoštolov a prvotnú cirkev. Spomeňte na včerajšie prvé čítanie.
Lenže nie každý prijíma toto svetlo – teda Ježiša. Tak to bolo odpočiatku. Za Ježišovho života i po jeho zmŕtvychvstaní.
Keď apoštoli hlásali Pána Ježiša, vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov –, a plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia.
Zatemňujeme veci napríklad klamaním, zatajovaním. Tak robí, ten kto koná zlo. Viďte Judáša. Nečudo, že prišiel v noci! Vo tme sa najviac konajú lúpeže, krádeže.
Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Myslím, že je to príbeh zo života Dominika Sávia. Kamaráti mu hovoria: Poď sa kúpať. On: Je to neznáme miesto, rodičia mi zakázali hocikde sa kúpať, opýtam ich. Chlapci: Jaj, to sa nemôžeš pýtať, to by nám aj naši zakázali: Dominik: Tak to nejdem.
Pýtajme sa: Čo zatajujem pred inými? Čo nechcem, aby videl Boh?
Nakoniec stačí iba pripomenúť Ježišove slová: kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Turzovka, 6.4.2016