Sk 7, 51 – 8, 1a, Jn 6, 30-35
Čítania vo všedné dní veľkonočného obdobia (ako aj počas roka) nie sú zostavené tak, aby boli myšlienkovo navzájom prepojené.
Viac-menej je to čítanie Skutkov apoštolov na pokračovanie.
Predsa sa pozrime na obe čítania z pohľadu „znamenia“.
Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?“
Pritom boli svedkami rozmnoženia chleba. Chceli viac, možno pravidelné zásobovanie chlebom ako starozákonný ľud. Hovoria: Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: „Dal im jesť chlieb z neba.“.
Štefan, mučeník síce uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“, ale to bol znamenie pre Štefana.
Pre odbojný ľud mohlo byť znamením, jeho presvedčivé slovo a jeho odpúšťajúci postoj – podobný Pánu Ježišovi.
V prípade Pána Ježiša znamenie, ktoré urobil – rozmnoženie chcela, bolo pre neho skôr príťažou. Chceli ďalšie znamenie.
Ježiš totiž využil ich túžbu po znamení a stálom „zásobovaní chlebom“ na to, aby im oznámil, že bude dávať stále chlieb z neba.: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Lenže oni budú na jeho slova reagovať: Tvrdá je to reč, kto by ju počúval (budeme počuť v sobotu)!
Je evidentné, že Štefanovo znamenie bolo pre neho priťažujúcou skutočnosťou. Keď povedal, že vidí Pána Ježiša strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali.
Židia nevideli v Ježišovi ani len druhého Mojžiša. Pritom mali vidieť v Ježišovi toho ktorý aj ich otcom dal chlieb, lebo on a Otec sú jedno!
Ani v Štefanovi nevideli mučeníka, ktorý je podobný Ježišovi v smrti i odpúšťaní!
My sme vo výhode. Vidíme chyby Ježišových i Štefanovým súčasníkov. Pre nás nie je Eucharistia znamením pohoršenia, ale života.
Nech nám je preto Mučenícka smrť sv. Štefana povzbudením, aby sme prijali Pána Ježiša. Veď aj nám hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Turzovka, 10.4.2016