Sk 12, 24 – 13, 5a, Jn 12, 44-50

Veľa sa teraz hovorí o súdnictve.

O jeho skorumpovaní, o jeho prieťahoch, o nespravodlivosti... Neviem to posúdiť, ale keď počujeme, že veľký zločinec sa dostane na slobodu len preto, že došlo k nejakej procesnej chybe, tak nás to prinajmenšom zarazí.

Keď sme dnes počuli: Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu, predpokladám, že nám nenapadlo ani pomyslieť, žeby to bol takýto nespravodlivý súd.

Naopak dúfame, a niekedy sa aj odvolávame na Boží súd, na Božiu spravodlivosť, že to nebude, vyššie spomínaní súd.

Pán Ježiš však hovorí: Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.

Ak to máme chápať? Pán Ježiš teda nebude súdiť? A kde bude tá spravodlivosť? Ani na druhom svete? Pán Ježiš, tým zdôraznil, že prišiel zachraňovať, teda, že je milosrdný – čo je nosnou myšlienkou Roka milosrdenstva. Neznamená to však, že nebude súd. Veď sám hovorí: má svojho sudcu.

Kto nás teda bude súdiť? Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.

Na jednej strane počúvame, že nebude súdiť, potom, že súd bude.

Myslím, že to bude „súdny automat“. V akom zmysle? Možno tak ako to vyjadrujú tí, čo prešli klinickou smrťou (ak sa to zakladá na realite). Tí jednoznačne tvrdia, že v tom „sálavom svetle“, s ktorým sa dá komunikovať a je plné lásky, v momente vidia svoje nedostatky, svoju nehodnosť. Lebo už sa nevidia svojimi očami, ktoré všetko obhajujú a ospravedlňujú, ale vidia sa v Božom svetle.

Kým dôjdeme do takéhoto Svetla, posudzujme sa podľa evanjelia. Opäť si pripomeňme: Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.

Preto konfrontujeme svoj život podľa evanjelia.

Nebuďme ako naše súdnictvo! Ak sami seba ospravedlňujeme, sme vlastne skorumpovaní – a to škodíme sami sebe. A ani nepreťahujme posudzovanie samých seba, lebo nevieme ani dňa ani hodiny a razom sa budeme vidieť, takí akí sme naozaj.

Dom sv. Jozefa, 20.4.2016