1 Jn 2, 12-17, Lk 2, 36-40 

Z učebníc dejepisu vieme, že Sparta bola vojenským štátom.

Privilegovanou vrstvou tam preto boli boli vojaci. Ak sa narodil chlapec, bola v rodine veľká radosť. Ak bol postihnutý nejakou chorobou, hodili ho do rokliny za mestom.

Tento štát je extrémnym príkladom spoločnosti, ktorá si váži zdravých, silných a úspešných. Nezakrývali, že chorí a starí sú zbytoční.

Snáď v každej dobe a každej spoločnosti to tak je, aj keď nie takto otvorene. Nepočúvate však, že starým, chorým treba pomôcť odísť z tohto sveta? A nazvali to eutanázia. Vyzerá to odborné a aj prijemné. Veď toto pôvodom grécke slovo znamená „dobrá smrť“. Politici nehovoria: Nechce sa nám o nich starať, sú na príťaž. Stratili by hlasy. Povedia: Chceme im pomôcť, aby sa netrápili.

Iste ste zachytili, že Nemecko preto prijíma imigrantov, lebo majú veľa penzistov. Obyvateľstvo starne. Pôvodne obyvateľstvo sa stará radšej o psíkov, nechce detí a tak nemá kto robiť na dôchodcov. A tí sa cítia a aj sú na zaťaž spoločnosti. Preto sa predlžuje vek odchodu do penzie, zmenšuje sa penzia.  

Aké miesto má chorý a starý človek v spoločnosti? Nie je zbytočný? Odpoveď nachádzame aj v dnešnom evanjeliu:

Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

Slúžila Bohu – v očiach Božích bola milšia ako neviem kto iný, mladý pracujúci, zdravý... Práve preto sa jej dostalo tej cti, že mohla so Simeonom zobrať do náručia Mesiáša.

Ako slúžila Bohu? Postami a modlitbami. To môže, každý. Aj starý a chorý. Môže dávať Bohu svoju slabosť, chorobu... Možno je to záslužnejšie ako neviem aká činnosť.

Niekto porovnal činnosť a modlitbu (i obetu) so stromom. Koľko má strom konárov, toľko má koreňov. Bez koreňov by sa zrútil a samozrejme nemohol vegetovať. Tými koreňmi v Cirkvi sú modlitby a obete.

Preto Cirkev nikdy neodhadzovala starých a chorých a odkazuje im, že ich život má zmysle – v očiach Božích a tým aj Cirkvi.

Turzovka, 2015