Rim 8, 18-25, Lk 13, 18-21

 Z histórie sa dozvedáme o najrozličnejších kráľovstvách o ich vzniku, rozvoji i pádoch a zánikoch.

Sú to kráľovstvá, ktoré založili rôzne silné osobnosti, vojvodcovia, ktoré ohňom a mečom (v dnešnej dobe všemocnými peniazmi) šírili svoje hranice.

 Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu svojim učeníkom i nám hovorí o kráľovstve, ktoré sa celkom líši od ostatných a opísať jeho vznik a šírenie nie je jednoduché. Preto Pán hovoril o ňom v podobenstvách. Zároveň vyjadril rozdiel medzi tým, aké kráľovstvá si chcú vytvoriť ľudia, aké si predstavujú, a tým, čo je Božie kráľovstvo.

 Mnohí mali iné predstavy aj o Božom kráľovstve. Očakávali, že Boh sám príde (on síce prišiel, ale predstavovali si ho ináč, možno viac očakávali silnú, bojovú osobnosť), naplní prisľúbenia, ustanoví svoju vládu, od základu všetko premení, porazí tých, ktorí sa vyvyšujú, povýši ponižovaných, nastolí spravodlivosť... Do toho Ježiš vyhlasuje, že už nemusia očakávať Božie kráľovstvo, pretože ono je už medzi nimi, že sa pomaly ale isto rozrastie do celého sveta. Ako z maličkého zrnka, vyrastie mohutný strom, tak z malého spoločenstva vyrastie ohromná veľká rodina jeho verných - Cirkev.

Jeho kráľovstvo rastie a šíri sa i v dnešných časoch. Nie ohňom a mečom. Navonok sa môže zdať, že sa nič v spoločnosti nezmenilo, že všetko zostáva po starom a nevidno žiadnu zmenu. Tak ako nevidíme rásť strom, ako nevidíme, že kvas pretvára cesto, tak nebadáme šírenie sa Božieho kráľovstva.

Pred nejakým časom vznikol zaujímavý dokument s názvom: „Zázraky kvetov”. Autori nainštalovali kameru, ktorá snímala rast rastlín tým spôsobom, že vývoj rastliny každý deň zachytila za jednu sekundu. Druhý deň sa celý proces opakoval. Vznikol tak pôsobivý film, v ktorom bolo možno vidieť ako rastie tráva, ako vyháňalo steblo, klas, tyčinky a rozvinul sa nádherný kvet. My takto až vo večnosti budeme vidieť rast Božieho kráľovstva.

Nás by malo zaujímať, či a ako rastie Božie kráľovstvo v nás. To je pre nás veľmi dôležité.

            Božie semeno bolo zasiate do našich sŕdc. Je to semeno viery, ktoré nám každému bolo vliate pri krste. Vtedy sa Boh milostivo priklonil k nám a ostáva v nás. Sú to v nás aj akoby skryté Božie sily, ktoré nám poskytujú všetko, čo je potrebné pre náš kresťanský život. Je to práve to horčičné semienko viery, ktoré nás má možnosť premeniť v úspešného človeka, vo víťaza v živote.

 Sv. Terézia z Lisieux v jednom zo svojich diel píše takto: “Som ako to malé horčičné semienko. Nedá sa povedať, čo z neho bude.” Jaj, a ako sa u nej rozrástlo!.

Tak ako si Božie kráľovstvo – Cirkev v dejinách pri šírení kdečo vytrpela, a ako trpí teraz!,tak je to aj v dejinách každého kresťana. Rast si vyžaduje veľa námahy a obeti.

Sv. Pavol nám v prvom čítaní ponúka motiváciu: Myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Pre slávu Božieho kráľovstva teda máme vedieť aj niečo pretrpieť, aby sme mali účasť na slobode a sláve Božích detí.

Turzovka, 27.10.2015