Rim 9, 1-5, Lk 14, 1-6
Mladí nemajú radi príslovia. Prečo?
Vyjadrujú niečo, čo je odpozorované, skúsenosťou potvrdené, tradičné - a oni sa s tradíciou nechcú stotožniť. Chcú vytvárať niečo nové. Dokonca niektoré ironizujú - prekrúcajú. Napríklad: Kto druhému jamu kope - tak sa z hory ozýva.
Domnievam sa však, že príslovie: Kto chce psa byť, palicu si nájde, je pre nich prijateľné. Mládež ho nám starým pripomína, keď sa im niečo vytýka, lebo sa domnievajú, že sa im neprávom krivdí a účelovo sa na nich nachádzajú chyby.
Toto príslovie: Kto chce psa byť, palicu si nájde, spomínam preto, lebo pri čítaní dnešného evanjelia sa priam žiada. Na Pánu Ježišovi nachádzala časť jeho súčasníkov chyby za každú cenu!
Evanjelista Lukáš píše: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. To by nebolo tak zlé, ale pozorovali ho len preto, aby na ňom našli nejakú chybu a mohli ho obžalovať. Presne podľa tohto príslovia.
Pán Ježiš napriek ich atakom, tak ako v iných prípadoch, chorého uzdravil. Bol vedený láskou – chcel pomôcť chorému, ale aj farizejom, aby kládli dôraz na lásku k človeku a nie až tak na predpisy.
Dnes je sv. omša pre birmovancov, a preto si všimnem práve mladých. Oni chcú byť sebou a konajú niečo čím veľakrát pohoršujú, či vzbudzujú pozornosť. Alebo dokonca úmyselne robia napriek, provokujú?
Kedy brať do úvahy ľudí a kedy nie? Je to potrebné?
Konstiencia suprema lex (svedomie najvyšší zákon) hovorí starý princíp morálky. Aj dnes sa na svedomie odvoláva sv. Pavol v prvom čítaní. Pojem svedomie často používa. A koná podľa neho napriek prípadným ťažkostiam (väzenie, smrť).
V skutkoch apoštolských čítame: Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: "Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa." Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach (23,1-2). Tú podobne ako Pán Ježiš nekompromisne koná podľa svedomia.
Všimnime si, ako je však vedený láskou, aby nepohoršoval. Sv. Pavol hovorí v liste Korinťanom o jedení mäsa obetované modlám. V tom čase v pohanských chrámoch obetovali zvieratá a potom ich predávali akoby v posvätných mäsiarstvach. Sv. Pavol si bol vedomý, že modly neexistujú a preto nemal problém to mäso jesť. Píše o tom takto:
Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám?
A slabý zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktorého zomrel Kristus! Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi.
Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata (1 Kor 8,7-13).
Vychádza nám z toho, že máme byť vedení láskou a nie svojim sebectvom. Potom nebudeme hľadať chyby na iných, ani provokovať, aby sme vzbudili pozornosť.
Turzovka, 30.10.2015