Múd 13, 1-9, Lk 17, 26-37 

Pred časom som hovoril na základe pohrebnej matriky z konca 19. storočia o množstve pohrebov – najmä detských a tiež ľudí v strednom veku.

Predlžil sa ľudský život, dnešní ľudia sú vyšší. Juraj Turzo (1557 – 1616) po ktorom má meno naše mesto, bol považovaný za obra svojej doby. Meral „až“ 160 cm. Keď pozeráte na brnenia stredovekých rytierov, tak vidíme, že „obri“ sú malí.

Stavba tela dávnych ľudí a nás je dosť rozdielna. Ako je to s psychikou? Ak čítate žalmy, ktoré sú staré aj 3 000 rokov, ako aj ostatné knihy starého zákona (všetky majú viac ako 2000 rokov) s úžasom zistite, že vyjadrujú naše bolesti, radosti, teda rovnaké pocity.

V dnešnom evanjeliu zaznelo: Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka... a my môžeme dodať tak je to aj za nás.

Čo môžem zbadať za dní Noema, Ježiša i dnes? Ľahostajnosť. Ľahostajnosť voči budúcnosti – čo je nedôstojne človeka. Žiť si a nerozmýšľať nad budúcnosťou je veru priam trestuhodné. A či nerozmýšľame nad budúcnosťou?

Naši starí rodičia – väčšinou roľníci – museli rozmýšľať nad zimou, pripraviť sa na ňu. Aj vy uvažujete nad tým ako vyjsť z penzie, platu... a nepokúpite si kdečo, ako niektorí naši spoluobčania keď dostanú príspevky – a potom priam žobrú.

Ale stačí to? Pán Ježiš aj v dnešnom evanjeliu vyzýva, aby sme mysleli viac dopredu! Nemusí prísť pohroma ako za dní Noema, alebo pre Židov čas zbúrania chrámu a zničenia Jeruzalema! Každopádne pre nás príde koniec života, keď sa zjaví Syn človeka a postavíme sa pred neho, Sudcu živých i mŕtvych.

Prečo nám chýba tento normálny postoj rozumného človeka? Vysvetľuje to Kniha Múdrosti, z ktorej sme si dnes čítali. Opäť dôkaz toho, že človek dávnej minulosti a dneška je podobný. Opäť si prečítajme:

Prázdni sú od prírody všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha a z viditeľných dobier nie sú schopní poznať toho, ktorý je, čo hľadia na diela a nechcú uznať tvorcu, ale oheň, vietor alebo ľahký vzduch, hviezdnu klenbu, vodu rozbúrenú a svetlá na nebi pokladajú za bohov, čo riadia svet. Dnes síce nepovažujú veci svet za bohov; ba považujú. Domnievajú sa, že svet sa sám riadi - považujú ho za boha. Množstvo rôznych veci ich tak opantá, že sú to pre nich modly. Zabúdajú, že z veľkosti a krásy tvorov možno poznať ich stvoriteľa.

Neplatí to o dnešnom človekovi, možno viac ako v čase písania Knihy Múdrosti? Zapodievajú sa jeho (Božími) dielami, skúmajú ich a veria svojim očiam, lebo to, čo vidia, je také pekné.

Hoci ani ich nemožno ospravedlniť. Keď boli takí múdri, že vedeli svet preskúmať, ako to, že nenašli skôr Pána toho všetkého?

Áno, badáme pokrok v starostlivosti o zdravie – telo človeka, ale viac potrebujeme pokrok v hľadaní Boha Stvoriteľa.

Turzovka, 13.11.2015