Koho chcú bohovia potrestať urobia ho pedagógom, hovorili starí Gréci.

Pojem pedagóg je odvodený od otrokov, ktorí sprevádzali deti svojich pánov do školy.

Viktória Montana slovenská publicistka, katechétka, autorka mnohých kníh o výchove s tým plne súhlasila a dodala, že aj v breviári sú modlitby za vychovávateľov na poslednom mieste.

V našej spoločnosti vidíme, že učitelia sú nedocenení. V minulosti mali autoritu, preto dokázali dobre vychovávať. Dnes má u rodičov pravdu skôr dieťa a útočia na učiteľov.

Je to pritom naozaj náročné a dôležité povolanie. Naša zosnulá v ňom vynikala. Ako učiteľka mala veľa vďačných žiakov, ktorí na ňu spomínajú a prišli sa s ňou rozlúčiť.

Písmo sväté hovorí: Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. (Daniel 12,3)

Predpokladám, že je to tak aj s našou zosnulou. Veď kto urobí niečo pre spoločnosť ak nie učiteľ, ktorý vychová dobrú nasledujúcu generáciu? A to náš Tvorca ocení.

Domnievam sa, že by bolo málo ohodnotiť jej kvality, keby nemali dopad na nás. Rodičov teší ak pochvália ich dieťa – je to chvála rodičov. Trénera poteší ak sa jeho zverenec dostane do ligy, prípadne reprezentácie... Kňaza teší ak jeho miništranti sa stanú kolegami a jeho zverenci sú dobrí ľudia. Učiteľa poteší ak sa jeho žiaci dostanú na výšku, uplatnia sa v živote...

Pozerajme na to z hľadiska večnosti – z pohľadu našej zosnulej. Teší ju, ak z nás, čo nás učila ako aj jej detí, vnúčatá a pravnúčatá vyrastú v dobrých deti. Potom jej práca ako matky, ako učiteľky nebola zbytočná.

Nezabúdajme, že nás učí a „trénuje“ sám Boh. Ako pekne to vyjadril Karol Gounod (17. jún 1818, † 18. október 1893), romantický hudobný skladateľ, ktorý je pýchou Francúzska. Cez celý svoj život si zachoval vieru. Nikdy sa so svojou katolíckou vierou netajil a nikdy sa ju nehanbil vyznať aj verejne. Keď ho napokon navštívila smrteľná choroba, hovoril: „Nikdy som sa nesťažoval, že mi Boh to a ono v živote vzal, vždy som mu za to ďakoval a teraz mu opäť z celej duše ďakujem, Skoro by sa mi chcelo ľutovať, že mi toho nevzal viac a že mi toho ešte toľko nechal. Dokonal som svoju životnú cestu a s radosťou čakám, až sa budem môcť vrátiť k svojmu Bohu.“ A dodal: „Smrť je predsa odchod do života.“

To prajeme aj našej zosnulej, aby prešla do života.

Turzovka, 9.9.2025