Kol 1, 1-8, Lk 4, 38-44 

Predstavte si, žeby ste mali tu česť žiť v dobe Pána Ježiša a rozhodli by ste sa zapísať zážitky s nim.

Čo by to bolo? Určite to, čo by vás zaujalo, čo sa vám vrylo do pamäti a do citov.

Evanjelista Lukáš ktorého sme čítali, nemal tu česť byť s Ježišom. Preto písal to, čo si pamätníci s ktorými rozprával zapamätali. A samozrejme aj to čo z týchto spomienok Lukáša oslovilo.

Petra určite oslovilo uzdravenie jeho svokry, veď sa to bezprostredne týkalo jeho rodiny a problémy s pohostením. Prišiel domov a svorka bola chorá. Aj nás by iste zaujali zázraky.

Ježišove príbehy o uzdravení sú oveľa viac než len správy o tom či onom zázraku. Byť uzdravený Kristom znamenalo stretnúť sa s ním.

Potom môžeme tvrdiť, že ak sme vo svojom živote nezažil zázračné (výnimočné) uzdravenie, potom sme sa s nim nestretli. Náš vzťah s Ježišom preto nemôžeme stavať na zázrakoch. Evanjelisti a najmä Lukáš píše veľa o jeho učení. To ho zaujalo. Ježišovo učenie by malo osloviť aj nás.

Z tohto by nám malo vyjsť, že je potrebné poznať Ježiša, čo robil a učil, ale je potrebné vidieť, čo robí v našom živote. Ako nás vedie, ako nás sprevádza. K tomu je potrebne ísť na „pusté miesto“ ako to robil Ježiš a uvažovať o jeho slovách. Pýtať sa ako ich realizujem. Potom budem vidieť aj to, ako Boh vedie môj život.

Turzovka, 3.9.2025