Gn 12, 1-9, Mt 7, 1-5 

Ježiš poučuje svojich učeníkov, aby boli milosrdní vo svojich úsudkoch voči druhým.

Toto je kľúčové učenie Pána Ježiša. Bez ohľadu na to, akého previnenia sa dopustil jeho učeník, Pán je k nemu milosrdný.  Za svoju spásu vďačí u Pánovi, pred ktorého súd sa všetci musia dostaviť a zodpovedať sa mu. Za túto spásu vďačíme jeho mimoriadnemu milosrdenstvu, o čom svedčia jeho slová na kríži: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia" (Lk 23,34).

Všetko toto milosrdenstvo je nám k dispozícii; Ale ako môžeme očakávať, že sa to bude vzťahovať na nás, ak sami neprijmeme toto učenie a nebudeme milosrdní? Preto nikdy nesmieme odsudzovať našich blížnych. Ježišov učeník musí mať veľmi pozitívny vzťah k druhým a srdce pripravené odpustiť chyby, skutočné alebo domnelé.

Možno Pán Ježiš hovoril najmä k farizejom, keď hovoril podobenstvo o s brvne v oku, ktorý nespravodlivo súdili iných. Toto poučenie má však široké uplatnenie. Milosrdenstvo často zabraňuje zlu, lebo je v priamom protiklade s tvrdosťou nášho srdca, ktoré je najvyšším stupňom pýchy a bráni pôsobeniu Ducha Svätého v nás.

Svätý Josemaría píše: „Nepripusťte zlé myšlienky nikoho, aj keby ich slová a skutky boli na rozumnom základe." (Cesta, č. 442).

Milosrdenstvo je jednou z najčastejších tém v kázňach nášho Pána a praktizoval ho vo svojom zaobchádzaní s ľuďmi všetkého druhu, dokonca aj s tými, ktorých Zákon považoval za hriešnikov. Venoval sa ľuďom na „periférii", čo je slovo, ktoré pápež František používal na označenie tých, ktorí nie sú v dobrej situácii a potrebujú pomoc. Preto má kresťan podľa Ježišovho príkladu vedieť milovať všetkých ľudí, odpúšťať im a zostať im nablízku. Je to cesta lásky, ktorá, ako hovorí svätý Pavol, „je trpezlivá... dobrotivá (...) všetko znáša, všetko verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží" (1 Kor 13,4.7).

Turzovka, 23.6.2025