Sk 5, 34-42, Jn 6, 1-15 

V nákupných strediskách zvyknú robiť reklamu čerstvo napečenému voňavému, chrumkavému chlebu.

V (ne)dávnej minulosti pekávali chlieb doma a aj naše domácnosti voňali chlebom.

Aj dnešné evanjelium vonia chlebom. Cítime z neho veľkú starostlivosť Ježiša o ľudské potreby. Mal cit pre učeníkov, volal ich k odpočinku, dnes vidíme, že má pochopenie pre hladných ľudí.

My máme dostatok chleba, ale vo svete sú milióny ľudí, ktorí hladujú. Keďže odpoveď, prečo je tomu tak, a aké je riešenie proti hladu, len ťažko hľadáme, ľudia v mnohých krajinách sveta sa snažia hladujúcim maximálne pomáhať. Napríklad, len deti v Nemecku ročne vyzbierajú milióny eur na podporu hladujúcich detí. Aj u nás je veľmi úspešná vianočná koleda, pri ktorej deti vyzbierajú veľa peňazí pre svojich rovesníkov v rozvojových krajinách. Podobne je tomu aj v prípade rozličných charitatívnych organizácií, dobrovoľných zbierok či kultúrnych alebo športových podujatí, z ktorých výťažok ide pre chudobných ľudí. V každom prípade však treba povedať, že títo ľudia prispievajú zo svojho prebytku, ale svet sa iba vtedy zmení, keď sa bohatstvo bude pokladať na neresť a skromnosť za správny štýl novodobého života.

Žiaľ, musíme konštatovať, že vo svete je aj preto toľko biedy, lebo bohatí ľudia plytvajú peniazmi a ostatní to považujú za normálne. Dokonca ich obdivujú a oslavujú! Médiá nám podsúvajú príbehy miliardárov, ktorí nevedia čo robiť s peniazmi, majú problém, kde ich najviac minúť a čo je najviac choré, ľudia tieto relácie a seriály pozerajú a tým nepriamo schvaľujú bohapusté plytvanie zo strany boháčov. A tak pokladáme za normálne, že sa vyhadzujú milióny na reklamy, že pri rozličných súťažiach sú doslova rozprávkové výhry, že športové kluby kupujú hráčov za milióny dolárov, že politické strany robia za milióny predvolebné kampane… Na veľa nenormálnych a nemorálnych vecí sme si zvykli a myslíme si, že sú normálne a morálne. Ľudia by nemuseli hladovať, keby sa peniazmi zbytočne neplytvalo.

Príčinou hladu a biedy vo svete sú aj nespravodlivé ekonomické postupy. Bohaté krajiny síce navonok vyhlasujú, že chcú investovať do rozvojových krajín, ale v skutočnosti im ide iba o seba a svoje záujmy. Chcú získať lacnú pracovnú silu a suroviny, a tak si k sebe chudobný štát pripútajú najskôr ekonomicky a potom aj politicky.

A hoci by sme mohli ešte ďalej rozprávať o príčinách hladu vo svete, zhrňme si aspoň tie, ktoré sme si spomenuli: nespravodlivé ekonomické postupy, zbytočné plytvanie peniazmi a pokladanie bohatstva za najväčší životný úspech.

Niekto by však mohol namietať: Načo je okolo toho toľko rečí? Ja nie som bohatý! Mňa sa to netýka! Ale buďme úprimní: Môžem povedať, že mám vždy otvorené srdce pre potreby druhých? Nezväzuje ma jeden z hlavných hriechov, ktorý sa volá lakomosť? 

Turkov, 2.5.2025