Dt 26, 16-19, Mt 5, 43-48
Boh nečakal, kým ho budeme milovať.
On sám miloval nás ako prvý (1 Jn 4,19). Ba čo viac, miloval nás aj po dedičnom hriechu. Miluje nás pred, počas a po každom páde. Miluje nás napriek nám samým. A po Ježišovej smrti na kríži sa na nás Boh pozerá ako na tých, za ktorých Syn dal svoj život. Sme hodní všetkej Kristovej krvi. Takže pre Boha stojíme za všetko.
To je to, čo Pán robí a očakáva, že to budeme robiť. Problém je v tom, že okamžite máme výhovorky.
Možno aj takéto:
Sused sa stal hrubým, pretože ma raz nepozdravil ako zvyčajne. Nedávno ma obslúžila pani z obchodu za rohom bez toho, aby sa na mňa čo i len pozrela. Zamestnanec banky neurobil nič, aby vyriešil môj problém. Moja švagriná je veľmi kategorická. Môj šéf - neznesiteľný. Moje deti – jednoducho neznesiteľné...
Takýto zoznam by sme mohli písať donekonečna. Každému človeku, ktorého poznáme, by sme mohli pripomenúť chybu alebo možno dokonca ublíženie, ktoré nám bolo spôsobené. Ale Ježiš v tomto úryvku Kázne na vrchu objasňuje: Neexistujú žiadne výhovorky. Pán nás najprv miloval a dal svoj život za všetkých. Ježiš neprestal nikoho pozdravovať, dokonca ani Judáša v Olivovej záhrade.
Vo svete pohltenom temnotou sme my kresťania povolaní prinášať svetlo. Vo svete plnom unavených tvárí sú kresťania povolaní potešovať úsmevom. Vo svete plnom sklopených očí a uší zapchatými slúchadlami, sme my kresťania povolaní hovoriť bez ohľadu na to, čo sa stalo: dobré ráno.
Objavy v neuropsychológii viedli k lepšiemu pochopeniu toho, prečo je smiech nákazlivý. Vysvetlenia idú veľmi hlboko, ale nás zaujíma konštatovanie faktu: smiech, ako dokazuje veda, je nákazlivý.
Nikdy nevieme, čo sa môže stať po radostnom pozdrave. Môže to byť prvý krok, aby Kristov oheň, ktorý nosíme v srdciach, začal zapaľovať iných ľudí. Ak si myslíte, že sa nikto okolo vás neusmieva, usmievajte sa najprv, "aby ste sa stali synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach". Pravdepodobne budete viackrát veľmi prekvapení.
Pozrite tiež: