1 Jn 2, 22-28, Jn 1, 19-28
Kde býva Boh?
Poznáte tú detskú epizódku: Marienka ide s Jankom popri kostola a hovorí bračekovi: Poď idem sa do kostola pomodliť, tu býva Pán Ježiš. Janko: Veď Ježiš je už v nebi. Marienka: Áno, ale tu ordinuje.
Čo nám z tohto pohľadu chce odkázať dnešné evanjelium?
Ján povedal o sebe: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“
My totiž máme sklon ohraničovať Boží príbytok kostolmi a kaplnkami. Sem Boha izolujeme a pritom zabúdame, že jeho domom sme my sami. Veľmi pekne sa k tomu vyjadril svätý Pavol, keď hovorí: Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.
Našou úlohou je vyrovnávať cestu Pánovi do našich sŕdc.
V tejto chvíli však musíme smutne konštatovať, že na túto skutočnosť zabúdame. Sme Boží príbytok. Musíme všetko pre to urobiť, aby sme ním vždy zostali a nevyhnali Boha svojimi hriechmi a vášňami zo svojho srdca. Ak by sa nám to predsa niekedy stalo, dobrou ľútosťou a svätou spoveďou máme Boha opäť pozvať do svojho príbytku.
Aby sme Boha v sebe však udržali, treba s ním prežívať celý deň. Už hneď ráno je nutné sa odpútať aspoň na chvíľku od všetkého a od všetkých, pozdraviť ho modlitbou a ticho čakať na jeho odpoveď. A keď ho začujeme, máme mu hneď odpovedať, teda nasledovať ho a držať sa jeho náuky a príkladu. To je zaručený prostriedok, ako nevyhnať Boha zo svojho príbytku. Cirkev nám preto odporúča ranné rozjímanie.
Ktosi ale môže podráždene zareagovať: Čo ešte nevymyslíš? Nestačí, že chodím v nedeľu do kostola, modlím sa a nejem v piatok mäso? Ešte k tomu aj dajaké rozjímanie? Nuž tak, ako žiak má neustále rozvíjať svoje vedomosti, športovec svoje schopnosti, tak my by sme sa nemali vo svojom duchovnom živote uspokojiť s polovičatými úspechmi. Svoj duchovný život by sme mali neustále prehlbovať, rozvíjať a zdokonaľovať. Sem práve patrí duchovné čítanie a rozjímanie nad ním. Tí, ktorí sa o to snažia, iste mi dajú za pravdu, že im to veľmi pomáha a obohacuje ich duchovný život.
Jeden z najradikálnejších teológov, ktorí hlásajú „smrť Boha“, Viliam Hamilton, pracoval práve na svojej najnovšej knihe, ktorej chcel dať názov: Ako vymazať Boha zo slovníka. Istého dňa sa priblížil k obloku svojej pracovne na Floride a zazrel, že na protiľahlom múre je čosi načarbané. Pretrel si oči, aby lepšie videl. Na múre stálo: Boh nie je mŕtvy! Dnes ráno som sa s ním rozprával. Nápis tam pravdepodobne zanechal niektorý z univerzitných študentov.
Aj my vyznajme vieru a zvolajme: Boh žije, prebýva vo mne a ja sa s ním denne stretávam v modlitbe, rozjímaní a v bratoch a sestrách! V duchu tohto zvolania prežime aj nastávajúci deň!
Turzovka, 2025
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/90-2-januar
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2837-2-januar-21
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/3753-2-januar-23
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/4222-2-januar-24
Dnes je spomienka na Sv. Bazila Veľkého a sv. Gregor Naziánzskeho. Môžete si o nich prečítať na: