Gn 49, 1-2. 8-10, Mt 1, 1–17)
Na farské úrady okrem žiadosti v cirkevných záležitostiach v ostatnom čase prichádzajú požiadavky na vydanie krstného, alebo úmrtného listu aj pre dedičské konanie a najmä o rodokmene.
Mnohí sa hrdia tým, ako ďaleko do minulosti sa im podarilo dopátrať k svojim predkom. Mne sa náš miništrant, ktorý má v tom záľubu, dopracoval predbežne po rok 1773.
Rodokmene však nie sú hitom len tejto doby. U starozákonného ľudu to bolo vecou nielen rodovej cti, ale aj vecou vzťahu k Bohu. Uvedomovali si, že ich korene siahajú k patriarchom, ktorí mali Božie požehnanie a prisľúbenie a zároveň mali nádej, že z ich potomstva sa narodí mesiáš, ktorého budú poslúchať národy (1. čítanie). Celý národ vlastne pochádza od Jakuba a jeho synov. A ako vieme, Boh zmenil Jakubovi meno na Izrael. Tak sa volá aj ich štát.
Vôbec nás neprekvapuje, že aj evanjelisti pri popise narodenia Pána Ježiša idú k jeho predkom a predstavujú nám jeho rodokmeň.
Matúš vo svojom rodokmeni spomína štyri ženy a Máriu ako piatu. Zo Starého zákona však nespomína tie, ktoré by sme čakali. Nie Sáru, Rebeku, Liu a Ráchel, ale spomína ženy, ktoré boli akoby na opačnom brehu. Nie na strane veľkých žien, ale na strane hriešnych žien: Tamaru, ktorá z lásky k potomstvu zviedla svojho svokra (Gn 38), Rachab bola prostitútka, ale pomáha dobyť Jericho a otvára cestu do zasľúbenej zeme (Joz 2 a 6).
Rút bola síce pohanka, čo sa manželstvom spojila so starozákonným ľudom, ale bola šľachetná. Aj po smrti manžela ostala pri svokre, ktorej hovorí: Tvoj Boh bude aj mojím Bohom (Rút 1-6).
Nevernú Betsabe Matúš ani nespomína po mene, ale iba ako Uriášovu ženu.
Na konci menoslovu je Jozef, pri ktorom sa však nepíše, že on mal syna Ježiša, (ako doteraz pri všetkých menách), ale že bol manželom Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
Vidíme rodokmeň, ktorý sa neopiera iba o veľké skutky veľkých mužov, ale hovorí aj o veľkých chybách, a v kľúčových situáciách dejín Izraela spomína ženy, ktoré neboli Židovky.
Cesta Boha na našu zem sa neopiera o naše veľké skutky a osobnosti, ale je to cesta Božej milosti a odpustenia. Boh nám dáva vo svojom Synovi absolútny dar, a nedáva sa nám pre naše zásluhy, ani pre patričnosť k vyvolenému národu. Dáva sa nám z lásky a milosti.
Panenské počatie Ježiša Krista je preto znamením, že aj keď človek nič nerobí, nič nedáva, dokonca je slabý a hriešny, Boh prichádza. Kristus je nám daný v absolútnom zmysle ako Dar.
Turzovka, 2015