Úvahu začneme tým, čim som včera skončil.
Aby ste si to nemuseli hľadať – citujem: Predvčerom som sa pýtal malého drobčeka, či ho majú rodičia radi. S rozžiarenými očkami odpovedal: „Oni má veľmi ľúbia.“ Z týchto slov bolo cítiť sebavedomie, radosť, spokojnosť a istotu.
Z tejto odpovedi vyplýva nielen veľká zodpovednosť pre rodičov, aby túto ochranu, lásku dávali svojim deťom, ale ešte omnoho viac. Je to odkaz pre každého z nás. Ako to dieťa, aj my si máme uvedomiť veľkú a neopísateľnú lásku Nebeského otca.
Ako my môžeme nadobudnúť takúto dôveru? Možno touto analógiou. Kde sa zobrala takáto veľká láska k dieťaťu? Nevznikla z hmoty, nejakým vývojom. Vpísal ju Boh do srdca človeka. Boh tak miluje človeka! Sme totiž stvorení na obraz Boží. A Boh nás miluje. Dokonca nám ponúka život s ním. V druhom čítaní dnešnej prvej sv. omše sme počuli: „Bratia, vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.“ (2. Kor 4,14-51)
Nezabúdajme, že aj naši zosnulí boli tak Bohom milovaní a aj teraz sú! Prečo sú potom v očistci, prečo ešte potrebujú naše obete a modlitby?
Boh je Bohom lásky a také je aj jeho kráľovstvo. Zosnulí musia dozrieť v láske. My im pomôžeme tým, že na nich s láskou spomíname. Odpustenie je samozrejmosťou.
Pripomeňme vyznanie: Verím v spoločenstvo svätých. Cirkev si od počiatku uctila zosnulých sa modlí za nich.
Keď sv. Monika umierala mimo vlasti, povedala svojím synom, sv. Augustínovi a jeho bratovi: „Nie je dôležité, kde ma pochováte, hlavne, pamätajte na mňa pri oltári.“ Odporúčanie sv. Moniky je veľmi dôležité aj po smrti našich blížnych, ktorí keby sa obrátili hoci na poslednú chvíľu a sú zachránení pre večnosť, na vstup do neba sa musia pravdepodobne pripraviť v očistci.
Táto príprava býva značne bolestná, lebo vidia čo zanedbali a majú veľkú túžbu po Bohu.
Zosnulým v očistci môžeme vyprosiť skrátenie ich utrpenia svätými omšami, modlitbami a obetami. Hriechy sa pri svätej spovedi odpúšťajú, ale za spáchané hriechy ostávajú následky, ktoré sa v plnej miere neodpúšťajú ani pri svätej spovedi. Preto sa žijúcemu človeku udeľuje pokánie, alebo si ho sám uloží, lebo pokáním sa človek očisťuje aj od následkov hriechov. Ťažkosti a choroby, ak ich prijmeme v pokore a odovzdanosti, môžu byť odčiňovaním našich trestov za hriechy už tu na zemi.
My sme vo veľkej výhode! Uvedomujeme si ako veľmi nás Boh miluje a to nás môže inšpirovať k opätovaniu jeho lásky a tým sa pripraviť na Božie kráľovstvo.
Turzovka, Dlhá, 2.11.2024
Úvahy na dnešný deň môžete nájsť i na:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/3-dusickova-uvaha
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2757-pamiatka-zosnulych-20