Sof 3, 14-18 Rim 12, 9-16b, Lk 1, 39-56
Hovorí sa o kríze vzťahov.
A zdá sa, že tomu tak je. Ľudia nemajú na seba čas. Nekomunikujú ani v rodinách, medzi najbližšími.
Viete si predstaviť príbeh dnešného evanjelia - dnešného sviatku v dnešnej dobe? Riešili by to SMS-kami, video-hovorom.
Nedostatok času
Ako to riešila Mária? Čítame: V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Bola to náročná, možno trojdňová cesta plná nástrah. O to väčšia bola radosť zo stretnutia!
Márii Boh pomohol vyriešiť problémy.
Mária po zvestovaní prežívala veľkú radosť, pretože sa v nej počal nový život a to život nie obyčajný, ale Boží. Zároveň sa však cítila opustená, pretože sa nemala s kým podeliť s touto radosťou. Čo by povedali ľudia? Určite by ju vysmiali. A Jozef? Z Písma vieme, že bol človekom spravodlivým, ale vedel by ju pochopiť? To musel vyriešiť Boh!
Anjel Márii však naznačil, že jej príbuzná Alžbeta počala syna už v pokročilom veku. Mária neváhala a rýchlo sa vydala na dlhú cestu, aby jej poslúžila. Vedela, že bude potrebovať pomoc. A tak dochádza k stretnutiu dvoch žien, svätých žien. Nebolo to však obyčajné stretnutie.
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Tu sa stretli nielen tieto sväté ženy, ale aj Pán Ježiš s Jánom Krstiteľom.
Aby neochladli vzťahy!
V komunite Taizé vo Francúzsku je v chráme okno s motívom navštívenia. Zobrazuje Pannu Máriu vo chvíli zvítania sa s Alžbetou, ale trocha neobyčajným spôsobom. V lone Božej Matky možno vidieť Ježiša ako dvíha ruku na požehnanie Jánovi.
Každé stretnutie konané z lásky a mienené s dobrým úmyslom v snahe pomôcť, poslúžiť, je požehnaním.
Každá služba si vyžaduje obetu.
Mária obetovala tri dní cesty, kým prišla k svojej príbuznej. Obetovať čas znamená obetovať seba. Aké je to ťažké dnes si nájsť chvíľu času pre blížneho. Žijeme v dobe techniky. Autami prekonávame denne také vzdialenosti, ktoré v minulosti by sa zdali nemožné. Mobilné telefóny nám umožňujú rozprávať sa s človekom, ktorý sa nachádza na inom kontinente.
Ale dajme si otázku: Máme k sebe bližšie, ako ľudia minulosti? Nemožno sa vracať späť v myslení, treba hľadieť dopredu.
Tak sa posuňme dopredu, mobilizujme našu vôľu a snahu vyjsť zo seba k tým, ktorí nás potrebujú.
Albino Luciani rozpráva o žene, ktorá jedného dňa svojmu manželovi a synom pekne pripravila a ozdobila stôl, ale s hrsťou sena na každom tanieri. Boli šokovaní.
Matka: „Hneď vám prinesiem obed. Ale dovoľte mi niečo povedať: už roky vám varím, usilujem sa vám spestriť jedálny lístok, nikdy však nepoviete: Chutí nám to, dobre si to urobila! Povedzte, prosím vás aspoň slovko, veď nie som z kameňa!”
Všímam si ľudí okolo seba? Ako sa správam k najbližším? Nájdem si čas ich navštíviť? Nežiada sa veľa, stačí byť vďačným, veselým a všímavým, jednoducho kresťanom.
A ešte je tu radosť z obety a z vynaloženej sily pre blížneho. Mária ju ospievala vo svojom chválospeve Magnificat. Je to zavanutie budúceho šťastia v nebi
Turzovka, Dlhá 2.7.2024
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/265-navsteva-panny-mari
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2604-navsteva-panny-marie-20