2 Pt 3, 12-15a. 17-18, Mk 12, 13-17

Dane – postrach živnostníkov, podnikateľov.

Domnievam sa, že chápeme ich potrebnosť. Musí byť z niečoho financované zdravotníctvo, cesty, rozvoj (veda)...

Samozrejme je potrebná kontrola na čo sa využívajú, presnejšie – či sa nezneužívajú.

Ježiš v súvislosti s pokúšaním od farizejov a herodiánov povedal okrídlenú vetu: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Uvažujme na druhou časťou tejto myšlienky. Vychádza to tak, že sme Boží, teda od Boha a máme mu platiť nejakú daň.

V daňovom systéme existuje odklad dani. Daňovník požiada o odklad v prípade, že nemohol zaplatiť do požadovaného termínu. Ako je to s nami? Nepožadujeme o odklad? Býva to bežné. Domnievame sa, že teraz nemáme čas, máme iné starosti, povinnosti. Niekedy aj počuť názor: Potom (na penzii) budem mať čas chodiť do kostola, modliť sa... Úplne nepochopené! Penzisti už neplatia daň!

Bohu máme splácať daň, teda žiť podľa neho v každom čase a kedy ak nie v aktívnom veku!

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 4.6.2024