Iz 55, 10-11, Mt 6, 7-15 

Včera som písal o omyle kresťanov:

Kresťania si myslia, že v ich náboženskom živote sú najdôležitejšie modlitby, pobožnosti..., aby sa mohli byť prijatí Ježišom Kristom v Božom kráľovstve.

Pritom Pán Ježiš povedal: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta, lebo... čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘

Čo modlitby? Dnes počúvame od samotného Pána Ježiša: Vy sa budete modliť takto. A naučil nás Otčenáš.

Domnievam sa, že nič v tejto modlitbe nie je také, čo by nepotvrdzovalo slova Ježišove slová: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta, lebo... čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Nakoniec, povedal obe myšlienky Pán Ježiš, nemali by si teda odporovať!

Modlíme sa, aby sme zvládli vzťahy s inými a robili im dobre: A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

Dodatok to potvrdzuje: Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“

Turzovka, 20.2.2024