Zach 2, 5-9. 14-15d, Lk 9, 43b-45

Začiatok dnešného evanjelia začína momentom triumfu: všetci sa divili všetkému, čo Ježiš robil. 

Ježiš uzemňuje učeníkov dôrazným varovaním: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Ježiš neustále volá, aby vyšli zo svojej komfortnej zóny.

Čokoľvek, čo súviselo s Ježišovou smrťou nemalo veľký vplyv na jeho učeníkov, lebo oni nechápali toto slovo. Jeho učeníci slová o utrpení odsúvali nabok. Bola to zlá správa, ktorá nerozptýlila ich nádeje na vlastný triumf.

Aj v nás môžu slová o utrpení vyvolať strach a nepokoj; čo je samozrejmé. Badáme, že obľubujeme iné časti Písma. Tie nepríjemné by sme radi nepočúvali a kladieme ich nabok. Ale aj to sú slová, ktoré sú pre nás v živote dôležité. Sú to slová, ktoré máme dať do našej modlitby.

Keď hľadíme na Ježiša v modlitbe, hľadíme na toho, ktorý bol zradený tými, ktorí sa tvárili, že sú veriaci.

Keď hľadíme na Ježiša v modlitbe, pozeráme sa na toho, ktorý ide na smrť pre nás, zradený niekým, ako sme my.

Keď hľadíme na Ježiša v modlitbe vidíme Ježiša trpiaceho, ale už zmŕtvychvstalého. Takáto modlitba nielen premáha náš strach, ale vedie nás, aby sme súcitne otvorili oči pre človeka v biede.

Turzovka, 30.9.2023