1 Tim 1, 1-2. 12-14, Lk 6,39-42
Poradil vám už niekto? Skôr sa pýtam: Stojíme o radu?
Domnievame sa, žeby sme stratili, keby sme sa niečo opýtali.
Predstavte si však, príde niekto k vám a prosil by o poradenie v nejakej veci. Stratil by vo vašich očiach? Určite nie. Prečo sa bojíme požiadať o radu, pripadne pomoc?!
Položme si však základnú otázku: Potrebujeme nejakú radu, vedenie, najmä v duchovnej oblasti?
Ježiš rozpovedal učeníkom i nám toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Nehrozí ak by sme chceli niekoho viesť, usmerňovať nepadli do jamy? Teda zblúdili. Neplatilo by nasledujúce upozornenie i nám? Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Prirodzene, rozdiel je radiť a rozdiel je upozorňovať, kritizovať!
Každopádne sa vyhneme Ježišovmu upozorneniu, ak sa upriamime na naše duchovné vedenie, usmerňovanie. Je potrebné.
V prvom čítaní sme počuli ako sa Timotejovi predstavuje apoštol národov: Pavol, apoštol Krista Ježiša, z príkazu Boha. Pavol je apoštol z príkazu Boha. Vieme však, že aj po obrátení je v Damasku vedený Ananiášom. Potom sa ide predstaviť do Jeruzalema „stĺpom Cirkvi“, aby ho usmernili.
Aj my potrebujeme vedenie, usmernenie!Kto by nás mal duchovne viesť? Je to Cirkev. Pán Ježiš povedal apoštolom: Kto vás počúva mňa počúva. Preto veľmi vážne počúvame slova pápeža, aj keď nehovorí „ex katedra“.
Nástupcom apoštolov je v „miestnej cirkvi“ (diecéze) biskup. Nezabúdajme, že má mandát od Krista, aby nás viedol. Ako nás vedie? Cez kňazov. V našej farnosti cez farára a pánov kaplánov. Tí udávajú svojim pôsobením určitý duchovný smer.
Tento duchovný smer neudávajú iba kázňami, ale napríklad aj určitými pobožnosťami. Ako je napríklad pobožnosť za rodiny v utorok, čo je odozva výzvy pána biskupa na Zelený štvrtok, adorácie, Lectio divina, májové pobožnosti, modlitba ruženca, práca s miništrantami (tu patria aj športové aktivity), snaha vytvoriť detský zbor, obnoviť prácu s deťmi... Toto je duchovné formovanie farnosti. Teraz konkrétne máme Novénu za život.
Je však aj individuálne vedenie farníkov. Osobitné miesto má svätá spoveď. Tam ide o osobné, klasické duchovné vedenie.
Známy poľský autor Jozef Augustyn v knihe Duchovné vedenie s. 10 píše: Duchovné vedenie je tam nevyhnutné, kde je veľká túžba po ňom. Musíme túžiť byť vedení a to je u toho, kto sa snaží úprimne nasledovať Ježiša.
Prirodzené, kňaz nevedie k sebe, ale za Ježišom, lebo on je ten jediný učiteľ, lebo žiak nie je nad učiteľa.
Ak kňaz takto berie svoje poslanie, potom môže byť sprievodcom k Ježišovi a môže pomáhať.
Je ako sprievodca v jaskyni. Predstavte si, že v nej zhasne svetlo. Sprievodca jediný pozná cestu. Má aj náhradné svietidlo. Tí čo tam nechcú zblúdiť, dokonca zahynuť idú za nim.
Takže nebojme sa nechať si poradiť.
Turzovka, 11.9.2015