Sviatosť birmovania spolu s krstom a Eucharistiou tvorí jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“. (por. KKC 1285).

No skúsenosť akoby nás chcela presvedčiť o pravom opaku. Pre mnohých našich bratov a sestry birmovanie nie je dovŕšením krstnej milosti a sviatosťou kresťanskej zrelosti, ale je skôr „oficiálnou rozlúčkou s Cirkvou“.

Prijmem birmovku, aby som, až sa raz budem chcieť sobášiť v kostole, nemal zbytočné problémy a potom ma už do kostola nikto nedostane. Žiaľ, taký je postoj nejedného takmer dospelého kresťana.

Aby mal mladý veriaci človek prijímajúci birmovanie zrelšie názory a pojem o tejto sviatosti, jeho prijatiu predchádza istá intelektuálna a duchovná príprava. V nej sa má birmovanec dôvernejšie zjednotiť s Ježišom, otvoriť sa pre prijatie daru Ducha Svätého a prebudiť svoje vedomie príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, za ktorú sa stáva ako dospelý kresťan spoluzodpovedným.

Vnútorný postoj birmovanca k tejto príprave je však naozaj záležitosťou rozumnosti i duchovnej zrelosti.

Vyvrcholila príprava na prijatie birmovania v našej farnosti. Poprajme, ale i v modlitbách vyprosujme všetkým našim birmovancom veľkú ochotu, aby k prijatiu sviatosti kresťanskej dospelosti pristúpili nielen formálne, ale so skutočne slobodným rozhodnutím, že svoju vieru chcú žiť naplno...

Dušan Seman