Ef 4, 1-7. 11-13, Mt 9, 9-13

Povolanie Matúša za apoštola je veľmi zvláštne.

Ak ho porovnáme s ostatnými apoštolmi, bol v inej spoločenskej vrstve. Bohatý a pre svoju kolaboráciu s Rimanmi (vyberal pre nich dane) považovaný za hriešnika. Veď zrádzal vyvolený Boží ľud. A ako výberca dani aj nenávidený.

Sám Matúš to popisuje takto:

Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. Veľmi jednoduché. Ježiš povedal „poď“ a on „išiel“. A ešte urobil aj hostinu na rozlúčku. Konštatuje to aj Lukáš: „Lévi (Matúš) mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu“. (Lk 5:29)

Išiel by Matúš za Ježišom tak rýchlo a všetko zanechal, keby bol dovtedy šťastný? Pochybujem. K šťastiu potrebujeme mať: Základné ľudské prostriedky, vyriešené ľudské otázky a dobré vzťahy. Čo z toho chýbalo Matúšovi?

Základnými ľudskými prostriedkami oplýval – bol bohatý. Maj aj dobré vzťahy. Počuli sme: Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Lukáš tiež konštatuje: „A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.“ (Lk 5:29)

Nemal vyriešené ľudské otázky. Aké? Naznačujú to: Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Možno sa cítil hriešny a možno ho potešila Ježišova obhajoba: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

Matúš teda išiel za šťastím. A tak aj my máme brať nasledovanie Ježiša ako cestu za šťastím.

Turzovka, 21.9.2022