Sof 3, 14-18 Rim 12, 9-16b, Lk 1, 39-56
Dnešná udalosť je spojovacím článkom medzi dvoma príbehmi – narodením Jána a Ježiša.
Len pár dní po tom, čo anjel oznámil Márii, že porodí Božieho Syna, vydala sa na cestu. Dynamika, ktorá je tomuto príbehu je zjavná.
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.
Mária odchádza náhle preč, ponáhľa sa, ako sa osobitne zdôrazňuje. Ide do hôr. Všetko sa to deje veľmi rýchlo. Mária vie, kam chce ísť, vie, čo chce. Cestou sa nezastaví. Táto jedna veta nám ukazuje Máriu ako ženu, ktorá je plná odhodlania a asertivity. Toto je veľmi odlišný obraz, ako sa nám často poskytuje. Ale je to obraz, ktorý rezonuje najmä dnes.
Mária mala s Alžbetou také blízke priateľstvo, že si mohla byť istá, že pochopí nepochopiteľné veci, ktoré sa jej prihodili. Samotná Alžbeta počala svojho syna pred šiestimi mesiacmi, keď podľa ľudského úsudku už tehotenstvo nebolo možné. Máriino tehotenstvo však tento zázrak prevýši. Mária je ešte mladá, ale jej dieťa nie je z muža, ale je počaté z Ducha Svätého.
Podľa Františka Saleského je dôvod návštevy Márie u Alžbety dvojaký:
Išla vidieť veľký zázrak alebo milosrdenstvo, ktoré Boh preukázal tejto starej a neplodnej žene, že napriek svojej neplodnosti počala syna. Veľmi dobre vedela, že v tej dobe je hanba byť neplodná. Ale keďže bola dobrá žena išla jej v tehotenstve posluhovať a uľaviť jej, ako len mohla. Po druhé, čiastočne sa zverejnilo hlboké tajomstvo vtelenia, ktoré sa v nej uskutočnilo.
Mária sa ponáhľa k Alžbeta nielen kvôli sebe. Nielen kvôli veľkým zázrakom, ktoré sa týmto dvom ženám stali. František Saleský situuje stretnutie dvoch žien na zem – do všedného života. Mária práve počala, no Alžbeta je v šiestom mesiaci života. A Mária zostáva s Alžbetou tri mesiace, ako sa dozvieme neskôr (Lukáš 1:56). Mária zostáva s Alžbetou posledné mesiace tehotenstva, v čase, keď Alžbeta najviac potrebovala pomoc.
Svätosť sa nevznáša na oblakoch. Svätosť je dokonalý každodenný život. Znamená to „robiť obyčajné veci mimoriadne“, ako hovorí František Saleský. Lukáš nepíše nič o troch mesiacoch keď bola Mária s Alžbetou, ale vieme si predstaviť, aké to bolo. Mária pomáhala Alžbeta s domácnosťou, varením, upratovaním, praním. Vidíme ich dvoch sedieť spolu v kuchyni, zaneprázdnené domácimi prácami. Dve normálne tehotné ženy.
Učíme sa svätosti, keď objavujeme tajomstvá každodenného života, ak nachádzame Boha vo všetkých veciach. Boha totiž môžeme objaviť v každej maličkosti, bez ohľadu na to, aká malá je, v každom čine akokoľvek malom, ktorý môže byť službou Bohu. Všetko, čo sa deje, nás môže priviesť bližšie k Bohu.
Prechádzajme životom s otvorenými očami. Objavovanie toho veľkého, čo sa skrýva za nenápadnými udalosťami nás vedie k vďačnosti. Stávame sa citlivými na skutočnosť, že na svete je oveľa viac dobra, ako si uvedomujeme. Takto budeme môcť robiť aj to obyčajné, akoby to bolo niečo výnimočné: s radosťou a láskou.
"Keď stretneme blízkych, sme radi, že ich vidíme. Nemôžeme si teda pomôcť, keď stretneme milovaného človeka, nemôžeme sa ubrániť radosti a radosti," hovorí František Saleský. Stretnutia sú súčasťou nášho každodenného života. Len čo vyjdeme na ulicu, stretávame ďalších ľudí. Väčšina z nich okolo nás prejde bez toho, aby sa s nimi skutočne stretli. Niektorí ľudia nás môžu otravovať, trápia nás, keď nám skrížia cestu. Ale niekedy sa možno zastavíme a porozprávame.
Môžem si viac všímať ľudí, ktorých stretávam? Venovať aspoň úsmev namiesto apatického či dokonca mrzutého pohľadu? Záleží na mne, k akému stretnutiu dôjde. Stretnutia môžu obohatiť život. Krátka výmena názorov s neznámym človekom môže zodpovedať otázky, ktoré si kladiem už dlho, môže mi otvoriť novú perspektívu. „Každý skutočný život je stretnutie,“ povedal raz Martin Buber. Stretnutia môžu byť celkom nenápadné, a predsa majú hlboké účinky. Na malú pomoc môže človek vďačne spomínať na celý život. Možno sa s Bohom môžeme stretnúť aj v zhone každodenného života, ak vedome vnímame ľudí okolo seba. Náš život s Bohom je vždy stretnutím. Boha môžeme zažiť len vtedy, keď ho stretneme.
Najmä evanjelista Lukáš nám neustále rozpráva o stretnutiach, stretnutiach medzi ľuďmi a Ježišom Nazaretským. Toto stretnutie zvyčajne výrazne zmení život. Ježiš je prítomný aj v Máriinom tele počas stretnutia Márie a Alžbety. Ján v Alžbetinom lone sa chveje od radosti a Alžbeta tiež spoznáva tajomstvo, ktoré má Mária: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
Pozrite tiež:
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/265-navsteva-panny-mari
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2604-navsteva-panny-marie-20