2 Kr 17, 5-8. 13-15a. 18, Mt 7, 1-5

Máme možnosť prijímať eucharistiu na ruku, alebo do úst.

Mnohí hovoria, že sú nehodní prijímať na ruku a tým považujú jazyk za hodnejší, teda menej hriešny. A to je diskutabilné.

Dnes nás Pán Ježiš upozorňuje: Nesúďte, aby ste neboli súdení. Posudzujeme jazykom. V tomto je jazyk hriešnejší ako ruky. A nakoniec to porovnanie je zbytočné, lebo nehreší ani jazyk, ani ruky, ale srdce. Preto pred sv. prijímaním hovoríme: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Je to moje „najhlbšie ja“, duša, či srdce – ako to nazveme - čo hreší.

Preto ak nechceme hrešiť posudzovaním, je potrebné vysporiadať si to v duši (srdci). Ako? Chrániť sa posudzovania v mysli. Lenže, ak vidíme niekoho potácajúceho sa, kľajúceho, rozčuľujúceho sa, nestarajúceho sa o rodinu, je „podrazák“... konštatujeme, že sme lepší. A je to možné.

Čo s tým? Orientálne príslovie (ak som si ho dobre zapamätal) hovorí: „Neposudzuj nikoho, ak si rok nechodil v jeho topánkach!“ To nám môže napovedať: Keby som ja žil v takom prostredí, mal takú výchovu, mal také problémy, takú povahu..., ktovie ako by som dopadol?! Sv. Pavol nám k tomu hovorí: „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal (1Kor 4:7)“.

Takže, liečme si dušu. Lebo z plnosti srdca hovoria ústa – hovorí Pán Ježiš. Domnievam sa, že to nám k tejto téme stačí!

Turzovka, 20.6.2022