Svätý Juraj (lat. Georgius) patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi.

O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty. Jestvujú však historické dokumenty, ktoré nám umožňujú urobiť si aspoň približnú predstavu o jeho živote.

Sv. Juraj pochádzal pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno (Georgia). Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a ako taký podstúpil mučenícku smrť v Lydde (Diospolis, dnešný Lod), v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Niektorí historici kladú jeho mučeníctvo do roku 303 v prenasledovaní za cisára Diokleciána.

Juraj bol pochovaný v Lydde. Jeho hrob sa skoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí. Už v období cisára Konštantína Veľkého (zomrel r. 337) vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. O "svätom a víťaznom mučeníkovi Jurajovi a jeho spoločníkoch" hovorí aj jeden grécky nápis, ktorého pôvod archeológovia kladú do roku 368.

Uctievanie sv. Juraja sa rozšírila na kresťanskom Východe už vo štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii. Neskôr prenikla aj do iných krajín. Počnúc 6. storočím sa stretáme s úctou k sv. Jurajovi i na kresťanskom Západe: v Itálii (dnešné Taliansko), Galii (Francúzsko), Británii... V týchto a v iných krajinách vzniklo na svätcovu počesť veľa kostolov, bolo po ňom pomenovaných veľa miest a obcí a jeho meno patrilo medzi najrozšírenejšie krstné mená (tal. Giorgio, franc. Georges, angl. George, nem. Georg).

Sv. Juraja uctievali v minulosti ako svojho patróna predovšetkým kresťanskí rytieri a v novšom období skauti.

ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991.

 Tak, toto sú fakty. Čo nám hovoria o Jurajovi legendy? Tých je veľa. Nasledujúca je aktuálna pre duchovnú formáciu.  

Na umeleckých obrazoch je znázorňovaný ako sedí na koni a šliape po drakovi. Azda práve v súvislosti s jeho životom sa nám zachovala jedna legenda pod názvom: Kde býva drak?

 Hovorí o tom, že istý rytier Juraj sa raz vydal do sveta, aby bránil práva ľudu. Ako tak putoval došiel k akémusi mestu, v ktorom vyčíňal hladomor. Ľudia boli zoslabnutí a bledí a potácali sa po uliciach ako mátohy.

„Čo to má znamenať?“ spytoval sa Juraj.

„Ty to nevieš?“ odpovedal mu krčmár. „Drak ohrozuje pole, sedliaci nepracujú, preto je v krajine veľký hlad.“

 Rytier Juraj len pokrútil hlavou a putoval ďalej. Prišiel do druhého mesta. Aj tam ľudia ležali na cestách. Nebolo to od hladu, boli opití. Krčma bola plná obžerstva. Ľudia roztopašní a skazení. „Drak otrávil vinič sťažoval sa krčmár Jurajovi, „ľudia sa opíjajú a sú zvrhlí.“

 Rytier šiel ešte ďalej až prišiel k tretiemu mestu. Ale do vnútra sa nedostal. Brány boli zatvorené. Na hradbách boli hliadky a pozorovali ako táboria nepriatelia na poli pred mestom.

„Čo to má znamenať?“ pýta sa Juraj pocestného, ktorý sa vyhýbal obkolesenému mestu. A ten mu hovorí: „Sú tu dve vojská. Domáce a cudzie. Obidve šli bojovať proti drakovi. Ale drak ich poštval proti sebe a sám zmizol. Teraz sa ľudia bijú medzi sebou.“

„A kdeže býva ten drak?“ pýtal sa Juraj pocestného. „Hovoria, že tam, v tom hustom lese,“ odpovedal pocestný a šiel svojou cestou.

 „Žeby som ho vyhľadal a zabil?“ povedal si Juraj a zamieril s koňom do hustého lesa. No hoci ho prešiel krížom-krážom, draka nenašiel. Napokon si vyhliadol starú uhliarovu chalúpku, aby v nej prespal. Nastala tma a ani v noci ho drak neobťažoval.

 „Kam len zmizol?“ rozmýšľal rytier Juraj. Rozhodol sa, že počká. Čakal mnoho dní. Zatiaľ mu došli zásoby a cítil hlad. S hladom prišla únava, zlá nálada. Juraj začínal byť podráždený. Hneval sa a bil do všetkého, čo mu prišlo do cesty. Napokon sám uznal, že takto to nemôže ísť ďalej. Dal sa do zbierania jahôd, čučoriedok, hríbov, jedlých korienkov... Hlad prestal. Vrátila sa mu dobrá nálada.

 O pár dní objavil na blízku opustenú záhradu. Skúsil ju obrábať. Bol tam aj vinohrad. Zabudol na draka, zabudol na svet a stal sa z neho hospodár. Celý rok prežil v usilovnej práci a teraz mal všetkého dosť. Aj hrozna sa mu urodilo a z hrozna bolo víno. Napil sa ho viac, ako bolo treba a zavýskal.

Do hlavy sa mu vkradli divné nápady. Chcelo sa mu žiť tak, ako to videl u zhýralcov dolu v meste. Iba tak-tak, že sa ovládol.

 Opäť však prišlo niečo iného. V noci spal a do jeho záhrady prišiel zlodej. Ten si natrhal plný mech všetkého, čo sa urodilo a utekal preč. Nevedel však, že záhrada patrí rytierovi a ten má koňa. Ten hneď ráno vyskočil do sedla, vzal kopiju a zlodeja čoskoro dobehol. Bol to akýsi starý chudák. Juraj však soptil hnevom. Hodil po starcovi kopiju a zabil ho.

Zrazu sa však udatnému rytierovi zakrútila hlava. Videl mŕtveho chudáka, ako leží vedľa vreca. „To som urobil ja!“ zhrozil sa Juraj. On, ktorý sám šiel zabiť draka.

Vrátil sa do uhliarovej chalúpky. Tri dni plakal a tri dni premýšľal. Napokon na všetko prišiel: „Draka nosíme sami v sebe. Menuje sa lenivosť alebo nečinnosť, žiadostivosť a hnev. Keď sa mu poddáme, nepracujeme a trpíme hladom. Alebo pracujeme, ale potom sa ožierame, opíjame a hýrime. A napokon, napokon sa hneváme na všetkých, ktorí nám stoja v ceste. Teraz už viem, kde býva drak...“

Rytier zlomil kopiju, zahodil ju, koňa pustil do lesa a stal sa pustovníkom Jurajom, ktorý sa stal známym v celej krajine svojou pracovitosťou, miernosťou a pokojom.

 Legendy sú vždy poučné. Táto hovorí o tom, že asi každý jeden z nás si v sebe nosí takéhoto pomyselného draka. Možno má tri hlavy, možno viac.

Ak vo svojom vnútri ponecháme priestor zlu v akejkoľvek podobe – hoci aj v ovčom rúchu – ten drak v nás bude stále väčší a väčší. Až napokon z neho vznikne monštrum, ktoré už nedokážeme zvládnuť.

Ale ak mu nedáme jesť, ak svoje vnútro a svoj život budeme napĺňať iba dobrom, to zlo v nás bude stále slabšie a slabšie, až napokon jedného dňa celkom odumrie - a o to vlastne ide.

Juraj premohol draka v sebe.