Narodil sa roku 673 na území wearmoutského kláštora.
Vychovával ho svätý Benedikt Biscop. Vstúpil do kláštora a po kňazskej vysviacke sa venoval vyučovaniu a písaniu. Napísal teologické a historické diela, pričom čerpal z tradície Otcov a verne vykladal Sväté písmo. Zomrel roku 735.
Z listu Cuthberta o smrti svätého Bédu Ctihodného
Túžim vidieť Krista
Keď prišiel utorok pred Nanebovstúpením Pána, začal mať Béda vážnejšie ťažkosti s dýchaním a nohy mu trocha opuchli. Ale on celý deň vyučoval a bodro diktoval a iba občas mimochodom prehodil: „Ponáhľajte sa s učením, neviem, ako dlho tu ešte budem, či si ma môj Stvoriteľ zakrátko nevezme.“ Nám sa však zdalo, že dobre vie o konci svojho života. A tak bdel celú noc a vzdával vďaky.
Keď sa rozvidnelo, to jest v stredu, prikázal, aby sme pozorne písali ďalej, čo sme začali. A robili sme to až do deviatej hodiny. O deviatej hodine sme konali procesiu s pozostatkami svätých, ako to vyžadoval zvyk toho dňa. Jeden z nás však zostal pri ňom a povedal mu: „Učiteľ milovaný, ešte chýba jedna kapitola z knihy, ktorú si nám diktoval. Nezaťažilo by ťa, keby sme ti ešte dávali otázky?“ On odpovedal: „Ale nie. Vezmi si pero, namoč ho a rýchlo píš!“ A on to urobil.
O tretej hodine popoludní mi povedal: „Mám vo svojej skrinke nejaké cennosti: korenie, ručníčky a kadidlo. Bež rýchlo a priveď ku mne kňazov nášho kláštora, lebo im chcem rozdať darčeky, ktoré mi dal Boh.“ A keď sa zišli, prehovoril k nim. Každého napomínal a prosil, aby zaňho slúžili omše a horlivo sa zaňho modlili, čo mu oni radi sľúbili.
Všetci zosmutneli a plakali; najviac vtedy, keď povedal, že už asi neuvidia dlho jeho tvár na tomto svete (porov. Sk 20,38). No tešili sa, keď im povedal: „Je čas (ak sa to bude môjmu Stvoriteľovi páčiť), aby som sa vrátil k tomu, ktorý ma uspôsobil, ktorý ma stvoril, ktorý ma urobil z ničoho, keď ma ešte nebolo. Dlho som žil, láskavý Sudca mi pripravil dobrý život: nastáva čas môjho odchodu (porov. 2Tim 4,6), lebo túžim zomrieť a byť s Kristom (porov. Flp 1,23); veď moja duša túži vidieť Krista, môjho Kráľa, v jeho velebe.“ A ešte všeličo iné povedal na naše povzbudenie a prežil deň v radosti až do večera.
Spomínaný chlapec Wiberth ešte vravel: „Učiteľ milovaný, ešte jedna veta nie je prepísaná.“ On odvetil: „Píš rýchlo!“ O chvíľku chlapec hlásil: „Teraz je už veta dopísaná.“ A on: „Dobre, pravdu si povedal: ‚Je dokonané.‘ (porov. Jn 19,30) Vezmi moju hlavu do svojich rúk, lebo mi spôsobuje veľkú radosť sedieť oproti môjmu svätému miestu, kde som sa modlieval; aby som sa mohol aj ja sediačky modliť k svojmu Otcovi.“
A tak spieval na podlahe svojej cely: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ Keď vyslovil meno Ducha Svätého, naposledy vydýchol. A tak za to, že sa tu stále s najväčšou oddanosťou namáhal pre Božiu slávu, odobral sa (čo treba bez pochybností veriť) do vytúžených nebeských radostí.
RESPONZÓRIUM
Celý život som strávil v kláštore a celkom som sa venoval rozjímaniu o Svätom písme. A popri vernom zachovávaní rehoľných pravidiel a každodennom speve v spoločenstve * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať. Aleluja.
Kto zachová prikázania a tak bude aj učiť, bude v nebeskom kráľovstve veľký. * Vždy bolo mojou radosťou študovať, vyučovať i písať. Aleluja.
Modlime sa
Bože, ty osvecuješ svoju Cirkev náukou svätého kňaza Bédu; láskavo dopraj, aby nás vždy osvecovala jeho múdrosť a pomáhali nám jeho zásluhy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.