Sk 11, 19-26, Jn 10,22-30

V nedeľu som bol birmovať.

Zahľadel som sa na tých 25 birmovancov a uvažoval: Koľkí prídu do kostola v týždni, koľkí budúcu nedeľu, koľkí uzatvoria manželstvo, koľkí sa dajú na drahú duchovného povolania, koľkí budú prínosom pre prostredie v ktorom budú prežívať svoj život...?

Odpoveď je jednoduchá, aj keď dosť všeobecná. Všetko záleží od toho nakoľko môže Ježiš na nich uplatniť slová, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu:

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“

Áno, Pán Ježiš povedal, nik mi ich nevytrhne z ruky, ale záleží od birmovancov, od toho či budú „počúvať Ježišov hlas“.

To prirodzene aplikujme na seba. Veľmi tu pomôže „praktická mystika“. To ja snaha žiť s Ježišom v „bežných okolnostiach života“. Uvažovať čo by Ježiš robil na mojom mieste, čo odo mňa očakáva...

A pomôže nám v tom nasledujúce. Včera som mal sv. omšu v malom spoločenstve a aj „kázeň“ bola dialogická.

Na otázku ako chápať vetu: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený?, som dostal jednoduchú a priamu odpoveď: Tou „bránou“ je Cirkev. A je to absolútna pravda. Ak sme v Cirkvi, sme s Ježišom nik nás nevytrhne z jeho ruky.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 10.5.2022