Sk 6, 8-15, Jn 6,22-29
Našou spoločenskou scénou (a nielen našou), otriasajú rôzne kauzy.
Badáme prekrúcanie skutočnosti, šírenie výslovných lží. Je to dnešný trend? Vôbec nie.
V prvom čítaní sme počuli, že proti Štefanovi podstrčili mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ A zahrali na najcitlivejšiu strunu, na vieru, náboženstvo, ktoré hralo v ich živote dôležitú rolu. Falošní svedkovia tvrdili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“
Toto spôsobilo, ako vieme, smrť sv. Štefana. Neprekážalo im, že všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela. A Štefan sa takým nielen javil, ale aj bol.
Čo robiť, aby sme neboli v pozícii sudcov Štefana, skôr v pozícii Štefana, alebo aspoň ochrancami „štefanov“? Pán Ježiš to povedal takto: Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.
Turzovka, 2.5.2022