Jer 7, 23-28, Lk 11, 14-23
Vesmír voláme aj kozmos.
Toto slovo je zo starogréckeho kosmos. Pôvodne: ozdoba, ozdobená osoba; neskôr: niečo usporiadané, poriadok, lad, krása; nakoniec: svet, vesmír.
Tak sa vesmír javil. Vieme však, že vesmír je veľmi dynamický, vznikajú a zanikajú hviezdy. Boh tvorca ho však tak riadi, aby nebol ohrozený život na našej planéte.
Akonáhle sa však na zemi objavil človek, začal tu vnášať chaos. Viď príbeh Kain a Ábel. Začalo to už pred nimi. Prví ľudia sa zamotali do túžby „byť ako Boh“. Dokonca pred nimi to urobili duchovné bytosti, ktoré vniesli zmätok aj medzi ľudí.
Boh - Stvoriteľ, po ľudsky povedané, urobil chybu. Dal slobodu. Tá je však základ vzťahu medzi človekom a Bohom, ale i navzájom medzi ľuďmi.
Boh stále hľadá človeka Vidíme ako sa Jeremiáš sťažuje v mene Božom: A posielal som vám mnohých svojich sluhov, prorokov; denne som vstával na úsvite a posielal ich, no nepočúvali ma, nenaklonili si ucho, zatvrdili si šiju a robili horšie ako ich otcovia.
Napokon prišiel Ježiš, aby nastolil pôvodný „kozmos“. Samozrejme na základe slobody. Vieme, že Belzebul, kniežaťa zlých duchov, pôsobí ďalej.
Ježiš, jeho apoštoli a všetci jeho nasledovatelia sa usilujú opäť vytvoriť kozmos. Preto uvažujeme nad Ježišovou vetou: Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje a usilujeme sa zhromažďovať – teda zjednocovať.
Turzovka, 24.3.2022
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1649-stvrtok-3-tyzdna-2