Dt 30, 15-20, Lk 9, 22-25

„Existuje nejaký teologický pohľad na to, čo má priniesť pre spásu ľudských duší utrpenie národov?"

Túto otázku mi napísala bývala mladá farníčka v súvislosti s utrpením Ukrajinského národa.

Veľmi ťažká otázka, s ktorou si neviem poradiť.

Snáď toto: Utrpenie národa je tvorené utrpením jednotlivcov v ňom. Nie je záležitosťou všetkých. Aj v trpiacom národe sú jednotlivci, ktorí sa majú dobre. Vďaka zrade, zneužívaniu biedy iných, často profitujú z utrpenia súkmeňovcov.

Už v Starom zákone niektorí proroci odmietli kolektívnu vinu a kolektívnu odmenu. Napríklad: Ezechiel (18 2-4): Pán prehovoril ku mne takto: Odkiaľ je to, že si v Izraelovej krajine hovoríte medzi sebou príslovie: „Otcovia jedli trpké hrozno a zuby synov stŕpli?“ Ako žijem, hovorí Pán, Boh, nebude vám toto príslovie viac príslovím v Izraeli. Veď všetky duše sú moje, ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. Každý bude zodpovedať za svoje činy.

To samozrejme nerieši tento problém, ale trošku zjednodušuje. Tu už môžu pomôcť slova sv. Pavla: (Rim 8:18) „A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť"

Dokonca utrpenie berie ako „stavebný materiál". Kolosanom (1:24) odkazuje: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev". To je však vysoká škola duchovného života. A ja idem rád cestou radosti.

Pán Ježiš nás neutešuje, ani nič nezľahčuje. Dnes sme počuli: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

Máme rozum a pýtame sa, či to nemohol Nebeský otec urobiť ľahšie. Mohol! Ale nám dal slobodu. Stvoriteľ akoby riskoval, keď nám dal slobodu. A už sme pri slobode. Milovať, znamená dať slobodu. A Boh ju dáva. A my ju zneužívame – na bolesť iným a škodu sebe.

Turzovka - Dom sv. Jozefa 3.3.2022